píše Rebecca Oas, Ph.D. | 23. apríla 2021
WASHINGTON, D.C., 23. apríl 2021 (C-Fam) Európska únia (EÚ) pracuje spolu s krajinami Pacifiku, Karibskej oblasti a regiónov Afriky na finalizácii novej dohody o rozvojovej spolupráci na najbližších 20 rokov. Ak bude prijatá, text navrhovanej dohody poskytne EÚ ďalšiu páku v jej snahách o presadzovanie kontroverzných tém, ako potraty a komplexná sexuálna výchova v týchto rozvojových regiónoch.
Navrhovaný text, ktorý je v obehu, vyzýva krajiny rozvojových regiónov k „podpore univerzálneho prístupu k tovarom sexuálneho a reprodukčného zdravia a zdravotníckym službám“ a „zaviazaniu sa k podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv“. Tiež nalieha, aby každý región „vzal do úvahy“ medzinárodné technické návody UNESCO o komplexnej sexuálnej výchove.
Nad rámec globálnych dohovorov prijatých na pôde OSN, sa na nedávnych regionálnych konferenciách prijali záverečné dokumenty, z ktorých viaceré obsahovali texty o kontroverzných sociálnych témach, ktoré nikdy neboli prijaté na globálnej úrovni. Návrh dohody vo svojich špecifických regionálnych protokoloch pre Afriku, Karibik a Pacifik odkazuje na viaceré z nich, ktoré sú z pohľadu pro-life a ochrany rodiny najproblematickejšie. Jeden z nich je Konsenzus z Montevidea, ktorý bol uzavretý v roku 2013 medzi krajinami Latinskej Ameriky a Karibského regiónu a ktorý sa spomína ako jeden z najdôležitejších faktorov pre rozhodnutia niektorých krajín v regióne o liberalizácii svojich potratových zákonov. Podľa viacerých feministických skupín, „úplná neprítomnosť konzervatívnej občianskej spoločnosti a proti-potratovým hlasom v Montevideu boli tiež kľúčovými faktormi“ jeho prijatia. Iný dokument spomenutý v africkom protokole je Maputský protokol, „prvá pan-Africká dohoda, ktorá explicitne uznáva za špecifických okolností potrat za ľudské právo“.
Návrh dohody požaduje od rozvojových krajín a Európskej Únie prijať „na svetovej úrovne spoločné pozície,“ čo je ustanovenie, ktoré sa pravdepodobne bude používať na tlak voči delegátom, aby sa podriadili pozíciám EÚ o sociálnych otázkach, alebo na zastrašovanie jednotlivých delegátov, ktorí budú brániť pro-life a pro-rodinné zákony a politiky svojich krajín.
Od roku 2000 sa Partnerstvo Afriky, Karibiku a Pacifiku (ACP) a EÚ, ktoré sa začalo koncom 50-tych rokov, riadilo dohodou, prijatou v Cotonou, hlavnom meste Beninu. Medzi najkontroverznejšie stránky Dohody z Cotonou patril jej politický aspekt: pomoc bola podmienená niektorými elementmi, ako napríklad dodržiavanie ľudských práv. Hoci to znie neškodne, alebo dokonca pozitívne, stále väčšie prekrucovanie toho, čo tvorí podstatu štandardov ľudských práv v multilaterálnych orgánoch na najvyššej úrovni, ktoré sú často riadené EÚ, je dôvodom pre obavy.
Počas ostatnej konzultácie Európskej Komisie o partnerstve po Dohode z Cotonou, „[z]áver všetkých európskych zúčastnených strán bol jednoznačný: európska pomoc musí byť v prijímajúcich krajinách podmienená rešpektovaním ľudských práv a vládou zákona“.
Medzi najväčšie sporné oblasti patria sexuálna orientácia a genderová identita, zvlášť medzi EÚ a africkým regiónom. Rovnako dôležitý je radikálny posun v otázkach LGBT, ktorý sa v európskom regióne udial po roku 2000, teda rok predtým, ako Holandsko ako prvé právne uznalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Ak bude nová dohoda prijatá v súčasne navrhovanej podobe, ďalej zvýši schopnosť EÚ presadzovať agendu „sexuálnych práv“ na celom svete: podmienením poskytnutia pomoci, umlčaním opozičných hlasov v medzinárodných inštitúciách a zaistením ďalšieho upevnenia najväčších regionálnych zlyhaní vo vyjednávaniach, ako napr. Konsenzu z Montevidea a Maputského protokolu.
———————-
Prebraté z článku na C-Fam.org: https://c-fam.org/friday_fax/proposed-partnership-agreement-between-eu-developing-countries-builds-on-past-negotiation-losses/
Rebecca Oas, Ph.D. píše pre C-Fam. Tento článok vyšiel vo Friday Fax, internetovom informačníku vydávanom týždenne organizáciou C-Fam (Center for Family & Human Rights), výskumnou inštitúciou so sídlami v New Yorku a Washingtone DC (https://c-fam.org/). Tento článok je publikovaný s dovolením.
Rebecca Oas, Ph.D. writes for C-Fam. This article first appeared in the Friday Fax, an internet report published weekly by C-Fam (Center for Family & Human Rights), a New York and Washington DC-based research institute (https://c-fam.org/). This article appears with permission
