Rodina založená trvalým a harmonickým manželstvom muža a ženy je najlepším priestorom pre prijatie a výchovu detí. Deti z takýchto rodín majú štatisticky najlepšie výsledky v škole, najmenej problémov s drogami, sexom, či inými negatívnymi javmi.
Manželstvo nie je len papier, nie je to len súkromná záležitosť. Štát nemá prečo vstupovať do súkromia a vzťahov ľudí. V prípade manželstva mu však chce napomáhať, pretože on sám z neho profituje (napr. najnižšími výdavkami sociálneho systému, ak rodina funguje, či dobrými daňovými poplatníkmi, ktorých rodiny vychovajú).
Manželstvo je založené na verejnom prísľube muža a ženy, ktorí doň vstupujú slobodne a úprimne s tým, že chcú spolu žiť do konca života v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte a chcú s láskou prijať deti. Sľubujú si pred verejnosťou vernosť a vytrvanie v doživotnom sľube v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe.
Iste, okolo nás je veľa vzťahov, ktoré tento ideál nezvládli naplniť a spôsobilo to veľa bolesti – manželom, aj ich deťom. Nikto sa neteší z rozpadnutej rodiny a nikto ju na začiatku nevytvára pre to, aby zlyhala. Dôvody bývajú rôzne, no podstatné je, že manželstvám treba pomôcť krízy prekonať , napr. poradenstvom. Dôvodom kríz nie je zlý ideál, ale ľudská slabosť, nezrelosť, zlyhania či ďalšie faktory. Preto je dôležité, aby muž aj žena vstupovali do manželstva náležite pripravení a informovaní. Toto ponúkajú napr. predmanželské prípravy, ktoré sú dobrým miestom na spýtanie sa dôležitých otázok ešte pred celožitovným sľubom.
Manželstvo ako základ rodiny, ktorá prináša (nielen) veľké spoločenské hodnoty, je potrebné podporovať – slovne aj konkrétne. Hovorí to aj Ústava SR: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Zákon o rodine hovorí o týchto veciach nasledovne:
Čl. I Čl. 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Čl. 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Čl. 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Čl. 4 Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Čl. 5 Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Asociácia za život a rodinu chce a bude pôsobiť vo verejnej sfére aj na politikov tak, aby bola podporovaná rodina.
O príspevku na starostlivosť o dieťa
Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo inej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu s ňou spojených výdavkov. Poskytuje sa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov jeho veku, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ako sa líši od toho rodičovského?
DEMOGRAFIA
(zdroj)
Zbrojenie, tabu storočia, výnimočný stav. To sú výrazy, ktoré sa v posledných mesiacoch objavujú vo vyjadreniach politikov, keď hovoria o demografii. Emmanuel Macron hovoril o zbrojení. Francúzsko je však známe – v porovnaní s ostatnými krajinami OECD – svojimi nadpriemernými investíciami do rodinnej politiky.
Dlhodobo tiež patrí medzi krajiny starého kontinentu s mierne vyššou pôrodnosťou. Od roku 2010 však aj Francúzsko čelí poklesu. V rokoch 2022 až 2023 tam klesla pôrodnosť o šesť percent. V súčasnosti pripadá na jednu Francúzku v priemere 1,7 dieťaťa.
Vo Švédsku to nie je inak. V diskusiách sa stále dáva Švédsko za vzor, ale prehliada sa, že napríklad v roku 2023 pripadalo na jednu ženu 1,5 dieťaťa, čo je najnižší počet od roku 1749. Rovnaký problém rieši aj Nemecko alebo Švajčiarsko. Ani Česká republika na tom nie je dobre. Pohybuje sa okolo 1,6 dieťaťa na ženu a očakáva sa ďalší pokles. O demografickej núdzi sa hovorí v Južnej Kórei, ktorá uzatvára rebríček pôrodnosti s 0,7 dieťaťa na ženu.
Väčšiu pozornosť si tento dlhodobý trend získal po skončení obdobia kovidu, keď mnohé krajiny dosahujú historické minimá. O príčinách sa špekuluje: uvádzajú sa zdravotné alebo sociálne príčiny, ako aj neochota žien podstúpiť tehotenstvo v čase, keď sú očkované alebo im hrozí riziko nákazy chorobami.
Z dlhodobého hľadiska sa zdá, že príčiny sú tri.
Po prvé, podľa Tomáša Sobotku z viedenského Inštitútu pre demografiu môže napríklad štátny zásah zvýšiť úhrnnú pôrodnosť o 0,2 dieťaťa na ženu. To nie je málo, ale nie je to ani dosť. Tí, ktorí sa zameriavajú len na rodinnú politiku, zanedbávajú, po druhé, základné príčiny, ktoré sú zrejme kultúrne.
Po tretie, dostupné štúdie ukazujú, že ľudia chcú deti, najčastejšie chcú mať dvoch potomkov. Ich rozhodnutia, paradoxne podmienené spoločenskými hodnotami, sú však v rozpore s ich želaniami.
Až budeme mať viac… čoho vlastne?
Svoju úlohu zohrávajú peniaze. Štúdie zaoberajúce sa poklesom pôrodnosti, ako napríklad Society at a Glance, ktoré nedávno vydala OECD, uvádzajú, aký naliehavý je rast cien bývania v západnom svete. Americký výskumník Lyman Stone dodáva, že je možné vychovávať dieťa v malom byte, ale údaje ukazujú, že viac detí sa rodí v lepšom bývaní, najmä vo vlastnom. Druhou najčastejšie uvádzanou položkou je drahé vzdelanie. Demografi, ktorí sa zaoberajú najmä Spojenými štátmi, Južnou Kóreou a Japonskom, konštatujú, že ľudia medzi dôvodmi bezdetnosti alebo narodenia jedného dieťaťa uvádzajú neschopnosť zaplatiť drahé školy.
Tu sa prejavuje rozdiel medzi vnímanou a skutočnou neistotou. Rodičia majú vysoké nároky. Nechcú dať svojmu dieťaťu akúkoľvek školu, ale vzdelanie, ktoré je nad ich možnosti. Radšej budú mať jedno dieťa s lepším vzdelaním ako dve, ktoré by rozriedili ich zdroje. Postoj, ktorý sa prejavuje v týchto úvahách, môže byť skôr prekážkou ako skutočným nedostatkom. Ak sa zvýšia nároky, zdroje budú vždy obmedzené.
Rodičia sú nároční aj z hľadiska času stráveného s dieťaťom. Iste, dospelí boli vždy so svojimi potomkami, ale často sa pri nich motali, kým si dospelí plnili svoje povinnosti. Dnes sa kladie dôraz na intenzívne trávenie času s dieťaťom, ktoré je v centre pozornosti. Tento čas sa predlžuje.
Už v roku 2016 na to upozornili Giulia M. Dotti Sani a Judith Treas. Analyzovali údaje z jedenástich západných krajín a zistili, že priemerný čas strávený s dieťaťom sa za posledných päťdesiat rokov zvýšil z jednej hodiny denne na dve hodiny. Tento trend sa od roku 2016 nezastavil. Práve naopak. Aj otcovia trávia s dieťaťom čoraz viac času. Ale aj napriek tomu si rodičia kladú otázku: Ak mu zaobstarám súrodenca, nebudem svoje dieťa podvádzať?
Pritom sa šíri detská osamelosť. Je pravda, že deti trávia viac času s rodičmi, ale menej s rovesníkmi. A často im chýbajú súrodenci. Keď deti prichádzajú neskôr, starí rodičia sa už často nemôžu podieľať na ich výchove. Výsledkom je, že dieťa buď trávi celý čas s rodičmi, alebo je samo.
Ďalším diskusným evergreenom je väčšie zapojenie otcov do rodinného života. V severských krajinách nie sú otcovia „zapojení“ do výchovy, ale preberajú rovnaký podiel zodpovednosti a radosti. Kto však očakáva, že práve preto majú viac detí, mýli sa. Otcovia, ktorí strávili čas na rodičovskej dovolenke, netúžia po druhom dieťati, často ich výslovne odmietajú. Ako ukázali sociologičky Sara Cools a Marte Strøm, rodiny s aktívnymi otcami zostávajú pri jednom potomkovi.
Samostatnou kapitolou je výchova. V kontexte rozvojových krajín je dobre známe, že najlepším spôsobom, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu tínedžerov, nie je distribúcia antikoncepcie, ale vzdelávanie. V prvom rade je potrebné motivovať dievčatá, aby chceli znížiť počet detí. Práve vzdelanie im poskytne inú kariéru ako materstvo a až po otvorení týchto dverí bude antikoncepcia „fungovať“.
Ani to neplatí absolútne, najmä nie v bohatých spoločnostiach. Zoberme si opäť Švédsko. Rakúsky demograf Wolfgang Lutz potvrdzuje, že menej vzdelané ženy vychovávajú viac detí ako vzdelanejšie, ale najlepšie vzdelané ženy rodia v priemere viac detí ako „priemerne“ vzdelané. Prečo je to tak? Skutočne vysoké vzdelanie sa často spája s bohatstvom. Takéto páry majú dostatok prostriedkov na to, aby si splnili sen o troch deťoch.
Pozoruhodná je štúdia o kanadskej plodnosti (Ne)očakávanie dieťaťa, ktorú v roku 2023 publikoval už spomínaný Lyman Stone: „Deti čoraz viac figurujú ako vrchol materiálneho a vzťahového úspechu. Nie sú stavebným kameňom rodiny, ale jej klenbou,“ píše. Sám Stone sa domnieva, že jeho závery platia v celom západnom svete a aj on zdôrazňuje, že máme menej detí, ako chceme. Ak totiž ženy začnú rodiť po tridsiatom piatom roku života, často sa im podarí mať len jedno dieťa, pretože rodiť v krátkych intervaloch je náročné. V tejto súvislosti sa hovorí o skorom poklese plodnosti žien, ale už dávno vieme, že ani spermie sa vekom nezlepšujú. V dôsledku toho nežijeme v kultúre „nadmernej pôrodnosti“, ale v kultúre „chýbajúceho dieťaťa“.
Fetiš vzdelania
Prečo sa nám však nedarí naplniť naše túžby? Stojí za to vrátiť sa k vzdelávaniu a spýtať sa, či sa jeho súčasná podpora uberá správnym smerom. Málokto, kto pracuje vo vysokom školstve, si nevšimol, ako sa vzdelávanie naťahuje k tridsiatke a často aj za ňu. Má to zmysel v prípade študentov, ktorí sa plánujú venovať výskumnej kariére. Avšak tí, ktorí nič také neplánujú, akoby uviazli v systéme. Veď nie je výnimočné, že, aspoň podľa mojich skúseností na Filozofickej fakulte, aj menej angažovaní študenti si naťahujú bakalárske štúdium na šesť rokov a magisterské na päť. Doktorandské štúdium môže trvať osem rokov.
Mali by sme si tiež položiť otázku, či zamestnávatelia nemajú na mladých ľudí prehnané nároky z hľadiska vzdelania, ktoré vedú k oneskorenému vstupu na trh práce. Hoci je nepochybné, že je správne, aby mladí ľudia strávili rok po ukončení štúdia v ďalšom vzdelávaní, školy by mali dôslednejšie trvať na skoršom ukončení štúdia a zamestnávatelia by mali vziať do úvahy, že je lepšie mladých ľudí preškoliť, než sa spoliehať na čas strávený v inštitúciách.
Aká je súvislosť medzi dlhým vzdelávaním a poklesom pôrodnosti? V prípade žien je to jasné. Okno, v ktorom môžu porodiť vytúžené dve deti, sa zmenšuje. Dlhé školské vzdelávanie má však škodlivý vplyv na obe pohlavia. Ľudia sa nestávajú finančne nezávislými a často žijú s rodičmi. Podľa Stonea, ktorý skúmal mieru plodnosti v 100 krajinách, je to hlavný dôvod, prečo ľudia nemajú deti. Často však bývajú doma nielen kvôli vysokým nákladom na bývanie, ale aj preto, že študujú, a preto si nemôžu dovoliť bývanie.
Okrem toho je zrejmé, že oneskorený vstup do zárobkovej činnosti a následne do stabilného partnerského vzťahu často ovplyvňuje psychiku najmä mladých mužov. Výskumy tiež ukazujú, že ženy aj v emancipovaných spoločnostiach majú záujem o mužov, ktorí sú ekonomicky nezávislí. Muž, ktorý žije doma a študuje, nebude atraktívny, čo môžu prežívať ako frustrujúci faktor. To, že mladé ženy dávajú prednosť zabezpečenejším mužom aj v emancipovaných spoločnostiach potvrdzuje aj minuloročná švajčiarska štúdia Margit Osterlohovej a Katji Rostovej. Obe výskumníčky boli za svoje zistenia napadnuté, ale už spomínaný Lyman Stone dospel k rovnakému záveru.
To, že prílišné vzdelanie a s ním spojená nižšia nezávislosť môže najmä mladých mužov „sociálne“ uspať, sledujú vedci na celom svete, najmä v Japonsku a Južnej Kórei. V prieskume japonského Inštitútu pre politiku trhu práce z roku 2022 sa dočítame, že šesťdesiat percent ľudí mladších ako tridsaťpäť rokov sa hlási k téze: „Keby som mohol, nepracoval by som vôbec.“ Polovica mladých Japoncov sa už vymyká tomu, čo doteraz zistili výskumníci v iných západných krajinách: že ľudia chcú mať deti. Päťdesiat percent mladých Japoncov nechce mať potomkov. Majú však jedny z najdrahších škôl na svete.
To, že západné spoločnosti ustrnuli aj v oblasti vzdelávania je pozoruhodné, hoci nie prekvapujúce. Predpokladám, že tak ako pri všetkom ostatnom: liek je jed, ak neodhadnete dávku. Roky vzdelávania dospelých majú zmysel len vtedy, ak študentom dávajú viac príležitostí, než im berú. Ak to tak má byť aj naďalej, mali by sme prehodnotiť, aké vzdelanie chceme, aby mali mladí ľudia pri vstupe na trh práce. Možno by pomohlo uznať, že mnohé pracovné miesta nie sú o formálnom vzdelaní, ale o zručnostiach a vedomostiach získaných v práci.
V súvislosti s demografickým poklesom sa hovorí o neudržateľnosti dôchodkového systému, hospodárskom poklese a nedostatku opatrovateľov starších ľudí. V Japonsku sa to už prejavuje. Sociológ Yusuke Yamashita dodáva, že pohľad na ulice môže každého znepokojiť. „Keď dnes cestujete napríklad vlakom, takmer nikdy nestretnete deti,“ poznamenáva. Okrem uvedeného by sme mali začať viac hovoriť o tom, že univerzitné vzdelanie nás síce rozvíja, ale nie je to všetko, niekedy môže byť vyslovene nedostatočné. Myslím si, že aj deti môžu byť dobrou školou.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24
Najväčším problémom nášho hospodárstva je nedostatok ľudí. Čo s tým možno robiť?
## The Correlation Between Low Birth Rates and Labor Market Shortages in Slovakia
Slovakia, like many other Eastern European countries, is facing a demographic challenge with declining birth rates and an aging population. This trend has significant implications for the country’s labor market and economic prospects.
### Declining Birth Rates in Slovakia
The birth rate in Slovakia has been steadily declining over the past decades. In 2024, the country’s birth rate is expected to be 9.677 births per 1,000 people, a 1.39% decrease from 2023[3]. The total fertility rate, which measures the average number of children born per woman, stood at 1.56 in 2024, well below the replacement level of 2.1[1].
### Labor Market Shortages
The declining birth rates and aging population are contributing to labor market shortages in Slovakia. As of 2024, the country is facing a shortage of 12,000 bus and truck drivers, a profession consistently categorized as a shortage occupation[2]. To address this issue, the Slovak government has facilitated the entry of 2,200 citizens from selected third countries to fill these positions[2].
Moreover, the unemployment rate in Slovakia has reached near-record lows, falling to 5.8% in 2023[4]. This tight labor market is putting pressure on employers and supporting wage growth, but also limiting the country’s economic growth potential[4].
### Demographic Changes and Economic Implications
The combination of low birth rates and an aging population is expected to have far-reaching consequences for Slovakia’s economy. The shrinking working-age population means fewer individuals available to support economic growth and contribute to social security systems[5].
Without greater access to foreign workers, companies in Slovakia have limited opportunities to find new employees, which may also limit the country’s economic growth[4]. The Slovak government has recognized this challenge and is aiming to streamline the process for accepting migrant workers from third countries, reducing the current 12-18 month duration[2].
In conclusion, the correlation between low birth rates and labor market shortages is evident in Slovakia. As the population ages and the working-age population declines, the country is facing significant challenges in filling critical positions and maintaining economic momentum. Addressing these demographic shifts will require a multifaceted approach, including policies to attract foreign workers, invest in education and training, and support families to increase birth rates.
Citations:
[1] https://www.macrotrends.net/global-metrics/countries/ROU/slovakia/fertility-rate
[2] https://migrant-integration.ec.europa.eu/news/slovakia-further-facilitation-tcn-labour-market-access_en
[3] https://www.macrotrends.net/global-metrics/countries/ROU/slovakia/birth-rate
[4] https://spectator.sme.sk/c/23348463/slovakia-labour-market-2024.html
[5] https://think.ing.com/articles/grim-outlook-for-the-european-staffing-sector-in-2024/
[6] https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.CBRT.IN?locations=SK
[7] https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Fertility_statistics
[8] https://www.businesseurope.eu/publications/analysis-labour-and-skills-shortages-overcoming-bottlenecks-productivity-and-growth
[9] https://turkiye.unfpa.org/en/icpd30-regional-conference-2023-UNECE-PR
[10] https://www.statista.com/statistics/612074/fertility-rates-in-european-countries/
