Správa OSN: Rodičia obmedzujú sexuálnu slobodu detí

píše Austin Ruse | 19. február 2021

NEW YORK, 26. február (C-Fam) Nová správa OSN o deťoch a súkromí by rodičov zrejme šokovala, ak by o nej vedeli. Správa prichystaná „osobitným spravodajcom“ a vydaná Radou OSN pre ľudské práva preskúmava vzdialené hranice sexuálneho správania.

Správa tvrdí, že „sexuálne vyjadrenie“ je súčasťou „prepletenej siete detského súkromia.“ Správa definuje dieťa ako kohokoľvek, kto má menej ako 18 rokov. Pravdepodobne to zahŕňa aj deti v plienkach.

Správa tvrdí, že „adolescenti majú mať možnosť robiť rozhodnutia, týkajúce sa ich blaha a tela a v procese dospievania bezpečne a v súkromí skúmať svoju sexualitu, či už v reálnom svete alebo online.“ Avšak, vysvetľuje správa, telesná integrita, práva na autonómiu sú porušované „vládami, komerčnými subjektami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a inými odborníkmi, rodičmi a rovesníkmi.“ Ako sú telesná integrita a práva na autonómiu porušované? Odmietnutím potratu. Požadovaním rodičovského súhlasu s potratom a antikoncepciou. Terapiou nechcenej pohlavnej príťažlivosti. A kritizovaním a stigmatizovaním promiskuitného a provokatívneho správania.

Správa trvá na tom, že deti majú rozličné genderové identity, sexuálne orientácie a vyjadrenia. Nedávny prieskum Gallupovho prieskumného inštitútu ukazuje, že viaceré deti týmto veciam veria. V posledných rokoch sa zásadne zvýšili počty detí, ktoré tvrdia, že sú „trans“ a „bi“. Obhajcovia tvrdia, že je to dôsledkom zvýšenej spoločenskej akceptovanosti. Kritici povedia, že je to dôsledkom LGBT propagandy v médiách a školách. Je možné, že deti hovoria o týchto zmenách pod vplyvom tlaku rovesníkov a snahou byť in.

Správa vznáša obvinenie, že deti v takomto stave podliehajú dlhému zoznamu negatívnych následkov, počnúc od násilia a diskriminácie cez odmietanie lekárskeho ošetrenia až po nedostatok právneho uznania.

Správa je súčasťou rozsiahlejšieho programu OSN o „Umelej inteligencii a detských právach.“ UNICEF na túto tému vydal rozsiahlejšiu správu. Je orientovaná na silné koordinačné mechanizmy pre tvorbu komunikácie a programovania agentúr OSN a iných hráčov. Jedným zo silných prvkov režimu ľudských práv je to, že je univerzálny a aplikovateľný na všetkých. Pred mnohými rokmi však OSN začala s procesom getoizácie ľudských práv. Namiesto sústredenia sa na univerzálne ľudské práva začala OSN pretláčať práva, ktoré nie sú univerzálne, pretože sa týkajú výučne žien, homosexuálov a detí.

Jednou z univerzálne najakceptovanejších zmlúv OSN je Dohovor o právach dieťaťa. Pristúpili k nemu takmer všetky vlády sveta s výnimkou Spojených štátov. Hoci ho prezident Bill Clinton podpísal v roku 1995, nikdy sa o ňom nehlasovalo v pléne Senátu USA. Je to z toho dôvodu, že pristúpenie k zmluvám si vyžaduje schválenie dvojtretinovou väčšinou Senátu a demokrati nikdy neboli schopní takúto podporu získať. Konzervatívci vnímajú Dohovor o právach dieťaťa ako príliš radikálny, pretože podľa neho sú deti nositeľmi práv plne nezávisle od svojich rodičov. Okrem toho vyzýva deti, aby prijímali akékoľvek informácie z akéhokoľvek zdroja.

Posledná správa vydaná Radou pre ľudské práva posúva práva detí ešte ďalej. Problémom pre rodičov po celom svete je, že sa o tomto dokumente poväčšine vôbec nedozvedia ani nepochopia jeho vplyv na národné vlády, ktorý môže byť značný. Právnici a sudcovia však používajú takéto správy na presadzovanie nových myšlienok voči národným vládam a dokonca aj v školských systémoch.

———————-

Prebraté z článku na C-Fam.org: https://c-fam.org/friday_fax/un-report-parents-block-sexual-freedom-for-kids/

Austin Ruse píše pre C-Fam. Tento článok vyšiel vo Friday Fax, internetovom informačníku vydávanom týždenne organizáciou C-Fam (Center for Family & Human Rights), výskumnou inštitúciou so sídlami v New Yorku a Washingtone DC (https://c-fam.org/). Tento článok je publikovaný s dovolením.

Austin Ruse writes for C-Fam. This article first appeared in the Friday Fax, an internet report published weekly by C-Fam (Center for Family & Human Rights), a New York and Washington DC-based research institute (https://c-fam.org/). This article appears with permission