Popredné nemecké združenie venujúce sa sexualite a partnerstvu, „Pro Familia“ (členská organizácia celosvetovej pro-potratovej organizácie Planned Parenthood), je pod paľbou kritiky po vydaní odporúčania, aby škôlky zaviedli „miestnosti na skúmanie tela“ a „sexuálne hry“ pre malé deti.
Táto kauza sa prvýkrát objavila, keď spravodajský portál BILD zverejnil, že rodičom bol poslaný e-mail z denného centra/škôlky Arbeiterwohlfahrt (AWO) v regióne Hannover, ktorý obsahoval zoznam desiatich pravidiel vysvetľujúcich, ako budú deti v „miestnosti na skúmanie tela“ povzbudzované, aby „hladkali a skúmali“ seba a ostatné deti.
„Všetky deti, najmä predškoláci, poznajú miesta v zariadení, kde môže môžu byť nahé a kde môže prebiehať skúmanie tela,“ píše sa v správe. „Každé dieťa sa samo rozhodne, či a s kým chce hrať fyzické a sexuálne hry. Dievčatá a chlapci sa navzájom hladkajú a skúmajú len tak, ako je to pohodlné pre nich a ostatné deti.“
(preklad:
1. Každé dieťa sa samo rozhodne, či a s kým chce hrať hry s telom a sexuálne hry.
2. Všetky deti, najmä predškoláci, poznajú miesta v zariadení (pozn. škôlke), kde môže prebiehať nahota a skúmanie tela.
3. Dievčatá a chlapci sa navzájom hladkajú a skúmajú len toľko, koľko je pohodlné pre nich a pre ostatné deti.
4. Žiadne dieťa neubližuje druhému.
5. Žiadne dieťa nevpichne nič do telesného otvoru iného dieťaťa (zadoček, vulva, ústa, nos, ucho) ani nebude olizovať telo iného dieťaťa.
6. Vekový rozdiel medzi oprávnenými deťmi je najviac 2 roky.
7. Staršie deti, tínedžeri a dospelí sa nesmú zúčastňovať hier na doktorov.
8. Kedykoľvek je možné povedať „stop“ a vždy to bude rešpektované.
9. Požiadať o pomoc nie je donášanie.
10. Ak nie je dostatok pedagogického personálu na zabezpečenie dodržiavania pravidiel, hra môže byť obmedzená, napr. deti sa nesmú vyzliekať.)
Ďalšie pravidlá načrtnuté v oznámení stanovujú, že deti musia byť v rovnakej vekovej skupine s odstupom nie väčším ako dva roky a že dieťa by nikdy nemalo „vpichovať čokoľvek do telesných otvorov iného dieťaťa“.
Jeden šokovaný otec pre BILD povedal : „Moja dcéra má päť rokov. Nechcem, aby ju chlapci ohmatávali. Mám ďalšie dieťa v inom zariadení [kde] nič také [ako prieskumná miestnosť] neexistuje.“
Ďalší otec odpovedal: „Som zničený. Bolo nám povedané, že to určilo ministerstvo školstva. Ako rodičia sme boli vystrašení. Aké máte možnosti, ak toto nechcete?“
Ministerstvo školstva v Dolnom Sasku odpovedalo dotknutým rodičom ukončením programu ešte pred jeho zavedením. Zástupca pre BILD uviedol, že koncom mája „štátny úrad starostlivosti o mládež oznámil ministerstvu školstva, že pedagogická koncepcia prieskumných miestností v škôlkach nemôže pokračovať, a že ide to môže ohroziť blaho dieťaťa.“
Dirk von der Osten, predseda predstavenstva AWO pre región Hannoveru, však nesúhlasil. „Skúmanie vlastného tela je súčasťou vývinu dieťaťa, počas ktorého sa učia spoznávať aj svoje hranice, jasne ich vyjadrovať a rozvíjať hanbu,“ povedala von der Osten. „Deti hrajú hry na rôzne roly aj vo svojich skupinkách. Nevidíme v tom žiadne ohrozenie blahobytu detí.“
Nie je to po prvýkrát, čo bolo odporúčanie spoločnosti „Pro Familia“ spochybnené. V roku 2013 Deutsche Welle tvrdil, že „Pro Familia uviazla v bažine pedofílie“ a zdôraznil, že ako organizácia venujúca sa sexuálnej výchove opakovane publikovala diela propedofilných lobistov.
Berlínske noviny Tagesspiegel skúmali články publikované časopisom Pro Familie a zistili, že propedofilné názory boli zastúpené vo vydaniach v 80. a 90. rokoch. Napríklad článok psychológa a pedagóga Wolfa Vogela z roku 1987 sa „bez predsudkov“ zamýšľa nad príčinami pedofilnej žiadostivosti.
Pro Familia tiež dávala priestor Rüdigerovi Lautmannovi, sociológovi a obhajcovi práv homosexuálov, ktorý má za sebou dlhú históriu normalizácie pedofílie. Lautmann napísal knihu s názvom The Lust for Children: A Portrait of Pedophiles (Žiadostivosť po deťoch: Portrét pedofilov). Kniha je založená na jeho rozhovoroch so 60 mužmi, ktorí sa priznali k sexuálnemu zneužívaniu malých detí, predovšetkým chlapcov.
„Naozaj milujú deti, venujú pozornosť každému ich želaniu, organizujú výlety, kupujú im hračky a cítia sa pohodlne len medzi deťmi,“ hovorí Lautmann o 60 pedofiloch, s ktorými robil rozhovor.
Kniha, ktorá vyšla v roku 1994, sa stala populárnou u pedofilov pre jej sympatické zobrazenie náklonnosti dospelých k deťom, ktorú Lautmann opísal ako sexuálnu orientáciu, a jej opakované tvrdenia, že deti sú schopné sexuálnej autonómie.
„Mne je úplne jasné, že existujú vzťahy, ktoré si nevyžadujú žiadny zásah,“ napísal Lautmann, „Deti sú naviazané na svojich milencov a môžu ich kedykoľvek opustiť, ak chcú.“
V roku 1995 Lautmann zopakoval tézu svojej knihy v článku pre Pro Familia, poprednú mimovládnu organizáciu, ktorá poskytuje odborné zdroje o sexuálnom zdraví. V oficiálnom časopise Pro Familia sa v článku p. Lautmanna uvádza: „Naša štúdia definuje pojem pedofil, odlišuje ho od incestu, zneužívania a sadizmu. Potvrdzujeme, že takíto muži existujú. Téza teda znie: Túžba po dieťati je nezávislá a diferencovaná sexuálna forma. Pedofília je teda sexuálna orientácia ako každá iná a už nie zvrátenosť.“
Lautmannov článok bol opäť publikovaný Pro Familiou v roku 2013 s názvom „sexuálny výskum môže zmeniť realitu“.
Minulý rok, po protestoch verejnosti, bola Lautmannovi zablokovaná účasť na vytváraní centier dennej starostlivosti/škôlok, ktoré vznikali v koordinácii s oddelením berlínskeho Senátneho oddelenia pre mládež, vzdelávanie a rodinu. Spočiatku bol jedným z členov predstavenstva dohliadajúceho na projekt.
Kritici tiež poukázali na to, že jeden z popredných politikov v pozadí Pro Familia, Uwe Sielert, má sporné názory na sexualitu a deti a má väzby na kontroverzného sexuológa Helmuta Kentlera, ktorý bol opísaný ako otcovský mentor Sielerta.
Kentler, ktorý počas svojho života bojoval za zrušenie zákonov, ktoré zakazovali sexuálne zneužívanie detí mladších ako 14 rokov, bol zodpovedný za štátom financovaný projekt, v rámci ktorého boli deti sexuálne zneužívané pedofilmi v „experimente“, ktorý mal dokázať, že dospelí sex s deťmi bol neškodný.
Od roku 1969 Kentlerov projekt umiestnil pestúnske deti do domovov pedofilov v snahe otestovať jeho teóriu, že z pedofilov môžu byť dobrí pestúni. Kentler predpokladal, že príťažlivosť pedofila k deťom by vyústila do silnej túžby postarať sa o ne.
„Títo ľudia dokázali zniesť týchto [mentálne] zaostalých chlapcov len preto, že do nich boli zamilovaní, boli do nich zaľúbení, zbláznení do nich,“ vysvetlil Kentler v roku 1970.
Kentlerov projekt schválil berlínsky senát a pedofilní pestúni dostávali od vlády mesačné príspevky na starostlivosť o osirelé deti.
Podľa Franka Herratha, lektora sexuológie a spoluzakladateľa Inštitútu pre sexuálnu výchovu ( Institut für Sexualpädagogik – ISP), „sexuálnu výchovu v Nemecku formovali Helmut Kentler a Uwe Sielert“.
„Sexuálna výchova by nebola tým, čím je dnes, keby ju Uwe Sielert nepomáhal formovať viac ako štvrťstoročie ako svoju srdcovú záležitosť. Rovnako ako jeho otcovský priateľ Helmut Kentler, aj Uwe Sielert bol a je mimoriadne dôležitý pre teóriu sexuálnej výchovy a prax profesionálnej podpory sexuality; v priebehu rokov vždy inovatívny a iniciatívny, stále zvedavý na to, čo je nové a má trvalý účinok,“ napísal Herrath . v roku 2009 .
Sielert, spoluzakladateľ Spoločnosti pre sexuálnu výchovu (Gesellschaft für Sexualpädagogik – GSP), je vedeckým poradcom Dortmundského inštitútu pre sexuálnu výchovu a profesorom vzdelávania na Univerzite v Kieli. Je autorom niekoľkých kníh o detskej sexualite. V jednom prípade je Sielert spoluautorom knihy o sexuálnej výchove s Herrathom zameranej na deti vo veku 4 až 8 rokov, v ktorej je zobrazená explicitná sexuálna aktivita medzi deťmi a čitatelia sú povzbudzovaní, aby napodobňovali masturbáciu a sexuálne interakcie.
Minulý rok Reduxx informoval o hre o „ľuďoch priťahovaných maloletými“ , ktorú financovala nemecká národná vláda a berlínsky Senát. Hra s názvom „A MAP’s Tale“ a založená na skutočnom príbehu pedofila menom „Adam“, s ktorým urobil rozhovor novinár Luke Malone, mala premiéru vo februári 2023 v Theater unterm Dach v Berlíne . V popise hry je pedofília označená ako „porucha sexuálnych preferencií“ a „sexuálna orientácia“.
