Richard Ábel sa zúčastnil šnúry pro-life podujatí v Nemecku, Holandsku a Belgicku. Stretol sa s agresivitou, akú našťastie na Slovensku nepoznáme. Aby sme nedospeli do stavu, aký vidíme v západných krajinách, kde je pro-life téma takou, o ktorej sa už takmer ani nesmie hovoriť, musíme svoje názory aj verejne prejavovať.
Pán Ábel, zúčastnili ste sa ako mladý človek letnej šnúry viacerých Pro-Life podujatí v Nemecku, Holandsku a Belgicku. O čo išlo?
Zúčastnil som sa európskeho Pro-Life karavanu organizovaného Spoločnosťou na obranu Tradície, Rodiny a Vlastníctva (TFP). So štyridsiatimi katolíckymi dobrovoľníkmi z radov študentov sme precestovali severné Nemecko, Holandsko a Belgicko, aby sme verejne prezentovali katolícku pozíciu v otázke potratov a ochrane tradičnej rodiny. Naše zhromaždenia boli vždy ohlásené a pokojné, striedali sme modlitbu ruženca s dychovou hudbou, a rozdávali sme náš manifest s odkazom na petíciu za ukončenie potratov.
Posledná zastávka karavanu bola v nemeckom Göttingene. Čo sa tam stalo?
Video: https://m.youtube.com/watch?v=c1rzb0kRQSg&pp=ygUOR8O2dHRpbmdlbiB0ZnA%3D
Začali sme naše zhromaždenie ako zvyčajne. Za hudobného sprievodu troch gájd, štyroch trubiek a bubeníkov sme vztýčili naše zástavy a veľký transparent s nápisom „Modlite sa a konajte za skončenie hriechu potratu!“ Mojou úlohou bolo hlásiť Pro-Life slogany. Avšak hneď po prvom slogane sa ozvali výkriky a piskot zo všetkých strán. Rýchlo za zozbieral kontraprotest.
S naším zhromaždením sme pokračovali ďalej, striedajúc modlitbu ruženca s hudbou a sloganmi. Skupina proti-demonštrantov neustále rástla a stávala sa hlučnejšou. V istom bode nás obkľúčili transparentmi rôznych ľavicových hnutí, nechýbala ani nemecká Strana Zelených. To bola ich odpoveď na naše snahy pozvať ich do diskusie, od začiatku sa nám snažili zabrániť rozdávať letáky a viesť diskusiu s okoloidúcimi. Ich nezvyčajnú organizovanosť vysvetlila vztýčená vlajka hnutia Antifa.
Modlitba ruženca je pokojná aktivita – čakali ste, že proti dvadsiatim ľuďom sa postaví dvesto protestujúcich?
Takáto organizovaná reakcia je síce zriedkavá, no občas k nej dochádza. Väčšinou sa tešíme veľkej podpore, a darí sa nám viesť mnoho plodných diskusií založených na vecných argumentoch. To čo nasledovalo v Göttingene bolo však vraždou akejkoľvek vecnej diskusie.
Odporcovia z Antify sa rozhodli, že namiesto argumentov nás z mesta vytlačia silou. Polícia musela okolo nás vytvoriť ochranný múr, aby sa k nám nedostali. Nenechali sme sa zastrašiť a pokračovali sme v našej demonštrácii. Poukazovali sme na zúfalosť takéhoto nátlaku. V stanovenom čase sme našu akciu ukončili a vydali sa k našim autám. Im to však nestačilo a začali nás prenasledovať a celý čas sa snažili k nám prebiť, čím utrpelo dvanásť policajtov zranenia. Nakoniec nás musela polícia autami eskortovať von z mesta. Nestáli sme ani na červenej na križovatkách.
Mali ste v tej chvíli strach – o seba, o mladších členov skupiny?
Na takéto situácie sme pripravení a vieme ako sa zachovať. Silu berieme z každodennej modlitby a oddanosti našej Nebeskej Matke. Jej pripisujem, že sme si všetci počas obkľúčenia zachovali chladnú hlavu, dokonca sme si spievali piesne či loretánske litánie.
Prečo si myslíte, že práve modlitba dokáže v niektorých ľuďoch vyvolať až takúto agresivitu?
Tento zápas je predovšetkým duchovný. Presne preto sa stretáva akákoľvek kresťanská iniciatíva, nielen ochrana života od počatia, s takým zapáleným odbojom. Ak nedokážeme spojiť úplnú vernosť Cirkvi a jej Učeniu s vrúcnou nábožnosťou, budú naše snahy neplodné. Tým nechcem umenšovať dôležitosť konkrétneho angažovania sa, ale položme si jednoduchú otázku: nepodceňujeme pomoc anjelov?
Ovplyvnila táto skúsenosť váš pohľad na to, čo znamená verejne sa hlásiť k Pro-Life hodnotám v dnešnej Európe?
V Európe vládne veľmi silné napätie nielen v otázke ochrany života, ale aj v mnohých iných otázkach Cirkevného učenia, ktoré sa právom stali piliermi našej spoločnosti i kultúry. Zažiť takýto útok na vlastnej koži ma síce hlboko šokovalo, ale aj utvrdilo v presvedčení, že je najvyšší čas konať.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí váhajú, či sa majú verejne postaviť za svoje hodnoty, keď vedia, že to môže byť nepríjemné alebo riskantné?
Neviete, koľko podpory z neba i vášho okolia získate, ak sa pevne postavíte na obranu tých hodnôt, ktoré sú dnes najviac napádané. V tomto prípade treba chrániť aj nevinné ľudské životy. Plinio Correa de Oliveira, zakladateľ nášho hnutia, nás varoval pred vlažnosťou: Ak chceš byť rešpektovaný, jasne sa postav za svoje presvedčenia. Budeš možno aj nenávidený, ale pohŕdať tebou nebudú.
Vidíte v tom, čo sa deje proti pro-life aktivistom v Nemecku či napr. vo Veľkej Británii, niečo, čo môže povzbudiť alebo naopak varovať účastníkov slovenského pochodu 20. septembra?
Vidím v tom jasné povzbudenie: na Slovensku máme jeden z najväčších pochodov za život na svete, proti ktorému existuje len malý odpor. Incidenty ako ten v Göttingene sú varovaním, čo sa stane, ak ostaneme vlažní a prestaneme sa verejne angažovať, napríklad účasťou na Pochode za život!
Všímate si medzi mladými v Európe rastúci záujem o tieto témy, alebo je to skôr stále menšia skupina?
Myslím že 40 študentov-dobrovoľníkov, ktorí obetovali svoje prázdniny na ochranu života, dáva jasnú odpoveď.
Vyskytol sa aj nejaký povzbudzujúci moment, ktorý sa stal počas tejto udalosti či celej šnúry podujatí?
Veľmi ma povzbudili bežní občania mesta Göttingen, ktorí pri pohľade na správanie anti-demonštrantov len krútili hlavami vo veľkom sklamaní. Takisto pri ďalších zhromaždeniach vidíme veľa podpory, skoro každá je vítaná potleskom zo strany okoloidúcich.
Keby ste mohli povedať pár slov priamo niekomu z tých dvesto protestujúcich – nie ako výčitku, ale ako skutočný odkaz – čo by to bolo?
Budúcnosť patrí Pro-Life hnutiu, ktoré chce chrániť život od počatia až po prirodzenú smrť a Katolíckej cirkvi, ktorá drží štafety Tradície, Rodiny a Vlastníctva, na ktorých bude obnovená západná civilizácia.