píše Rebecca Oas, Ph.D. | 15. apríl 2021
WASHINGTON, D.C., 16. apríl 2021 (C-Fam) Populačný fond OSN (UNFPA) uviedol svoju výročnú vlajkovú správu témou „telesnej autonómie“. V súlade s tým, čo sa stalo medzi agentúrami OSN bežnou praxou, propaguje extrémnu agendu potratov a iných kontroverzných otázok. Naviac, v stále väčšej miere sa spolieha na podporu dokumentov, ktoré nemajú schválenie vlád sveta, ktoré sú členmi Valného zhromaždenia.
Napriek tomu, že z „telesnej autonómie“ urobila ústrednú tému, priznáva správa UNFPA, že tento termín má „široký a niekedy nejednoznačný význam“, a že nebol formálne definovaný v žiadnom vyjednanom dokumente. Hovorí však, že „získal dôležitejšie postavenie“ na Nairobskom summite v roku 2019, čo je konferencia, prísne kontrolovaná UNFPA.
Niektoré aspekty správy sa týkajú nekontroverzných otázok, napríklad práva na informovaný súhlas pri zdravotnej starostlivosti, slobody od mučenia, fyzických alebo sexuálnych útokov, alebo núteného manželstva. Popri nich však správa obsahuje potraty, „komplexnú sexuálnu výchovu“, asistované techniky reprodukcie vrátane surogátneho materstva, „sexuálnu prácu“ a medicínskych procedúr týkajúcich sa trans-genderu, ktoré sú všetky vysoko kontroverzné.
„Každý z nás má právo na telesnú autonómiu,“ tvrdí vo svojom úvode správa s tým, že neskôr priznáva, že medzinárodné dohovory a deklarácie „poskytujú základy“ pre takéto právo. Neskôr nazývajú „telesnú autonómiu“ „základom, na ktorom sú postavené ľudské práva,“ „hoci len zriedka je artikulovaná ako právo samo o sebe.“
Budujúc na týchto vratkých základoch, UNFPA selektívne vyberá z výsledkov Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, ktorá v roku 1994 ustanovila hlavný mandát agentúry, no ignoruje jasné vyhlásenia v tom, že potraty sú výsostnou kompetenciou členských štátov. Ako podporu cituje správa prácu monitorovacích orgánov dohovorov, ktorých názory nie sú pre žiaden štát záväzné.
Radikálna individuálna autonómia predpokladaná UNFPA ide ďaleko za hranice slobody od fyzického násilia. Úplne ignoruje fakt, že potrat vyžaduje porušenie telesnej integrity nenarodeného dieťaťa jeho roztrhaním a smrťou, v záujme zachovania telesnej autonómie matky. Naviac, do tej miery, ako potrat od medicínskych pracovníkov vyžaduje vydanie liekov alebo vykonanie zákrokov sa autonómia týchto pracovníkov a ich práva na slobodu svedomia považujú za menej dôležité. UNFPA cituje názor Výboru pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva, ktorý požaduje ukončenie práva na výhradu vo svedomí, týkajúcu sa potratov.
UNFPA priznáva, že čo sa týka záležitostí ako prostitúcia a surogátne materstvo, „zákony o ľudských právach neposkytujú definitívne odpovede,“ a argumenty založené na právach „boli vznesená v záujme tak prohibície, ako aj legalizácie.“ Správa však ukazuje svoj postoj zahrnutím dvoch dlhších príbehov o surogátnej matke z Mexika a dvoch žien, predávajúcich sa na sex z Indonézie a Severného Macedónska, ktoré tieto záležitosti ukazujú vo veľmi pozitívnom svetle a trvá na tom, že ich rozhodnutia boli úplne dobrovoľné.
Tieto príbehy, ako aj príbehy o potratoch a transgenderovej identite sú uvedené ako príklady posilnenia postavenia žien.
V uplynulých rokoch je vidno rozširujúcu sa priepasť medzi konsenzom členských vlád OSN vo Valnom zhromaždení a rôznymi byrokratickými orgánmi, ktoré sa stávajú menej a menej zodpovednými. UNFPA momentálne pracuje na trojročnom strategickom pláne, pre ktorý bude táto správa nepochybne určujúca: posledný indikátor toho, že UNFPA si momentálne – dosť autonómne – sama určuje svoju agendu.
———————-
Prebraté z článku na C-Fam.org: https://c-fam.org/friday_fax/unfpa-flagship-report-promotes-individual-bodily-autonomy/
Rebecca Oas, Ph.D. píše pre C-Fam. Tento článok vyšiel vo Friday Fax, internetovom informačníku vydávanom týždenne organizáciou C-Fam (Center for Family & Human Rights), výskumnou inštitúciou so sídlami v New Yorku a Washingtone DC (https://c-fam.org/). Tento článok je publikovaný s dovolením.
Rebecca Oas, Ph.D. writes for C-Fam. This article first appeared in the Friday Fax, an internet report published weekly by C-Fam (Center for Family & Human Rights), a New York and Washington DC-based research institute (https://c-fam.org/). This article appears with permission
