Ľudský život začína počatím. Právo na život je prvé zo všetkých práv, bez neho niet ďalších ľudských práv. Právo na život je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné. Nikto nemá právo siahnuť na život nevinného človeka.
Ľudský život je obzvlášť krehký a zraniteľný pred narodením a preto si vyžaduje osobitnú opateru. Kvôli totalitnej potratovej legislatíve sú už od roku 1957 nenarodené dieťa i jeho matka vystavené riziku umelého potratu. Bezpodmienečné právo dieťaťa na život je tak podriadené posúdeniu a rozhodnutiu silnejšieho. Tým sa porušuje zásada chrániaca ľudskú integritu a dôstojnosť: Nikto nemá právo siahnuť na život nevinného človeka.
Politické snahy, ktoré sú zacielené na obmedzenie alebo zákaz ničenia nenarodeného dieťaťa, sú nielen legitímne, ale v pravom zmysle slova primárne. Ich cieľom je totiž dosiahnutie základnej spravodlivosti pre všetkých členov spoločnosti. Posilnenie ochrany alebo úplná ochrana dieťaťa a jeho matky pred umelým potratom nedáva nenarodeným deťom nejaké zvláštne privilégiá a nie je to ani prejav politickej veľkorysosti. Plná zákonná ochrana nenarodeného dieťaťa ako jedinečnej ľudskej osoby je naším politickým i občianskym dlhom, morálnou povinnosťou a najvážnejšou úlohou. Aktívna snaha o zákonnú ochranu práva na život pre každého človeka je v takom dominantnom postavení k ostatnej politickej agende, ako samotné právo na život k ostatným ľudským právam.
Preto vítame a podporujeme každý rozumný krok k zákonnej ochrane nenarodeného dieťaťa – bez ohľadu na politickú príslušnosť predkladateľov či podporovateľov. Každý legitímne zvolený politik má právo a povinnosť navrhovať, podporovať a schvaľovať také zákony, ktoré chránia život a dôstojnosť človeka. Ochrana, ba už aj pokus o ochranu, života nevinného človeka sú správne – bez ohľadu na to, kto ich realizuje. A tak ich treba podporovať.
Veľmi dobre tieto morálne princípy pomenoval pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae:
Čl. 90 – Politici „ako povolaní do služby človeku a spoločnému dobru majú povinnosť odvážne sa vyslovovať za život, najmä vo sfére právnych nariadení.“
Čl. 90 – „V demokratickom systéme, kde sa zákony a rozhodnutia tvoria na základe súhlasu mnohých občanov, vo vedomí osôb, ktoré sú vykonávateľmi moci, môže byť oslabený pocit osobnej zodpovednosti. Nikto sa jej však nemôže zbaviť, najmä keď zastáva funkciu v oblasti zákonodarstva alebo správy.“
Čl. 90 – „I keď právo nie je jediným nástrojom obrany ľudského života, zohráva veľmi dôležitú, niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a určitých mravov.“
Čl. 73 – Ak nie je možné „odmietnuť, alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrhy, cieľom ktorých je obmedzenie škodlivosti takéhoto zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej mravnosti. Keď takto koná,… robí správny a dovolený pokus obmedziť jeho škodlivé aspekty.“
Sme presvedčení, že uznanie práva na život pre všetkých je ľahko pochopiteľný koncept a má takú silnú argumentačnú podporu (logickú, medicínsku, demografickú, etickú,…), že jeho presadenie je len otázkou času. Vyzývame všetkých, ktorým je zverená moc – poslancov NR SR, vládu, prezidenta, aby hľadali reálne možnosti zlepšenia ochrany života každého človeka, neúnavne ich presadzovali a podporovali návrhy zákonných úprav, ktoré k tomuto cieľu smerujú.
Marek Michalčík, Sekcia kultúry života, Kanet, n. o.
Patrik Daniška, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o. z.
Anton Chromík, Aliancia za rodinu, o. z.
Tomáš Kováčik, Asociácia za život a rodinu, o. z.
Jana Tutková, Centrum pre bioetickú reformu, o. z.
Andrej Ungvarský, projekt 9 mesiacov za život
Dušan Škurla, Aliancia za život, o. z.
Jozef Mikloško, SPDDD Úsmev ako dar, o. z.
Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety
