Písal sa rok 2002, keď vtedy moja 25-ročná sestra prišla o bábätko v 8.mesiaci prasknutím placenty. Od vtedy už mať deti nemohla…
Prišiel rok 2015, ja som porodila syna. Pôrod bol náročný, trval 18 hodín a bol ukončený vytiahnutím bábätka kliešťami. Povedala som si ‚Nikdy viac‘. Potom som otehotnela v roku 2018, pôrod bez komplikácií – 39 minút a bolo. V roku 2021 som otehotnela opäť a aj tentokrát bol pôrod bez problémov. Tri pôrody, traja chlapci.
Povedala som si OKEY, mám tri deti, stačilo. I napriek trom pôrodom sme sa s manželom rozviedli 🙁 Medzitým mi zomrela mama a brat. Môj svet sa zrútil. Všetko sa dialo akoby naraz…
Otehotnela som s novým partnerom, avšak ani on s nami nezostal. Keď sa môj otec a moja sestra, ktorá ostala bezdetná, dozvedeli, že čakám dieťa, povedali mi, že mám ísť na potrat, lebo štvrté dieťa v dnešnej dobe je nezodpovednosť – bez peňazí atď. Prestali sa so mnou baviť, povedali, že so mnou skončili.
Ja som zostala v tomto úplne sama – bez rodiny, bez partnera. Rozhodla som sa pre život, avšak nebola to prechádzka ružovou záhradou. Takmer každý týždeň som bola na vyšetrení – najprv bábätku diagnostikovali Downov syndróm, potom Edwardsov syndróm, nemalo mať nohu. Urobili amniocentézu a tieto syndrómy vylúčili. Vyšiel im však Angelmanov syndróm. Urobili aj 3D ultrazvuk. Bolo to peklo.
Po amniocentéze som zvažovala potrat. Modlila som sa k Bohu, že ak je dieťatko choré a potvrdí sa to, nech mi je odpustené… Nakoniec sa mi však narodila zdravá a krásna dcérka.
Som na štyri deti sama. Je to veľká obeta, ale aj výzva. Som šťastná, že ich mám, lebo obdobie, kedy sú deti malé, netrvá dlho.
Potratom nerozumiem. Moja mladšia sestra bola na troch – dôvod bol, že bola mladá. Ak si raz dostala ten dar, tak ho vynos. A keď ho ani vtedy nebudeš chcieť, sú adopcie a urobíš radosť párom, ktoré mať deti nemôžu.
Som vďačná Pánu Bohu, že mne tých anjelikov do života dal.
Som veľmi šťastná, že som neposlúchla vás, ktorí ste ma posielali na potrat. Nikdy ste si neuvedomili, že ak by som vás poslúcha, pre vás by to nebolo nič. Jediná, ktorá by trpela celý život s myšlienkou, čo by bolo keby, by som bola ja.
Celé tehotenstvo som bola takmer každý týždeň na odberoch. Strašili ma jeden týždeň Downov syndróm, ďalší týždeň Edwartsov syndróm… 15ty chromozóm, nemá nohu 3D ultrazvuk, genetické testy, amniocentéza. A mnoho iných vyšetrení, čo mi nedali spávať.
Ľahké je súdiť, ale, čo všetko to obnáša. Ísť cez prekažky stále vpred. Psychické zrútenie, keď zistíte pozitívny výsledok na syndróm… Chcete si „to“ dať vziať, lebo choré dieťa pri troch chalanoch by som nedala…
Ale je tu Rebeka – zdravá a krásna.
Je to náročné, to popierať nebudem, ale je to dar a ja ďakujem Bohu, že mi ho doprial
Nesúďte, keď neviete, čo všetko je za tým. Sila ženy čo sa nevzdáva…
Zuzana
[foto: freepik.com]