26. apríla 2025 som sa s manželkou zúčastnil pražskeho Pochodu pro život, ktorý organizujú priatelia z Hnutí pro život. V porovnaní s našimi pochodmi mi prišiel jeho hlavný odkaz taký slabší a málo zdôrazňujúci závažnosť problematiky ochrany života. Znel: Nejlepší je prostě pomoct. No aj tak bol pochod väčšinou mladých usmievajúcich sa rodín s deťmi označovaný za klérofašistický, protestujúci ho zastavili, obkolesili a napriek výzvam polície zabránili jeho pokračovaniu. Bohorúhačské pokriky dokresľovali atmosféru vytvorenú progresívnou mládežou.
Budíček 3:15, vlak 5:00, príchod do Prahy 9:40. Na hlavnej vlakovej stanici nás k špeciálne vypravenej električke usmernila milá slečna. Svätú omšu v svatovítskej katedrále celebroval otec biskup Antonín Basler. Kázeň od otca biskupa Stanislava Přibyla zdôrazňovala odkazy Svätého otca Františka na ochranu života, otec biskup pripomenul aj tie o potrate ako nájomnej vražde. Samozrejme, otec biskup ďakoval a povzbudzoval aj k pomoci mamičkám v zložitej situácii, podobne ako núdznemu pomohol milosrdný Samaritán. Pomoc mamičkám v núdzi je integrálnou súčasťou aktivít proliferov.
Po svätej omši sme sa vybrali na Hradčanské námestie s kopou balónov a usmiatych ľudí. Po prihovoroch sme o 14:00 vykročili z hradného kopca smerom k Václavskému námestiu. Postupne začalo pribúdať protestujúcich, ktorí nám pochod rušili húkaním tlakovými sprejmi. Po prechode ponad Vltavu nás však protestujúci doslova obkľúčili zo všetkých strán a zabránili pochodu pokračovať. A to napriek tomu, že v čele sprievodu boli dve špeciálne policajné dodávky, z ktorých sa niekoľkokrát ozvalo V MENE ZÁKONA, UVOĽNITE PRIECHOD, INAK SA DOPÚŠŤATE PROTIPRÁVNEHO KONANIA.
Anarchisti, ktorých je (s odpustením) zväčša možné identifikovať podľa výzoru, neuposlúchli a zabránili realizácii demokratického práva občanov zhromažďovať sa. Pochod bol samozrejme riadne ohlásený, nelegálne boli protesty.
Musím priznať, že spočiatku som si myslel, že zastavenie pochodu mladými ľuďmi ukazujúcimi sprievodu s malými deťmi prostredníky a hanlivé plagáty a skandujúcimi aj blasfemické heslá, je len na chvíľu. Žiaľ, ukázalo sa, že polícia situáciu absolútne nezvládla, a to napriek prítomnosti množstva príslušníkov aj ťažkoodencov. Nezabezpečila trasu pochodu a umožnila protestujúcim ho predčasne ukončiť.
Vypočuli sme si teda heslá „JEŽIŠ BY ŠEL S NÁMA“. „MARIE SE ROZHODLA“ ale aj „VAŠE DĚTI BUDOU JAKO MY“ (!). Nechýbali občasné dúhové vlajky, plagáty s maternicami, stánok s petíciou za eutanáziu ani kartóny so ženy-devalvujúcimi odkazmi.
Časom nastúpili aj obavy o našu bezpečnosť, predsalen – čo ak by rozvášnený dav niekoho napadol, či začali by lietať dlažobné kocky? Keďže sa situácia nikam nehýbala, polícia nás v sprievode nijako neinformovala a potrebovali sme stihnúť vlak (ten meškal, takže sme do postele vhupli až o 2:15), odišli sme predčasne. Pri prechode okolo protestujúcich mi nebolo všetko jedno…
Pár live záberov z Pochodu pro život
Bola to diametrálne iná skúsenosť ako máme na našich slovenských prolife pochodoch. Bolo to smutné, odpudzujúce, vyvolávalo to vo mne ľútosť nad protestujucimi aj strach a otázky, kde rodičia týchto mladých urobili chybu, že z nich vyrástla vzdorovitá ľavicová mládež silne nahnevaná na Cirkev… Počas čakania na odblokovanie pochodu som sa pridal k spontánnej modlitbe ruženca, na týchto mladých nahnevaných ľudí som myslel aj na dnesnej sv. omši počas nedele Božieho milosrdenstva.
Téma ochrany najzákladnejšieho ľudského práva – práva na život – veľmi hýbe spoločnosťou. Žiaľ, zlyhávajú tí, ktorí by mali viesť a moderovať túto dôležitú debatu – médiá. Mali by v konštruktívnej atmosfére prinášať argumenty, umožňovať hovoriť všetkým aktérom a nie polarizovať prikláňaním sa na jednu – progresívnu stranu. Tá, žiaľ, ani v čase hlbokej demografickej krízy nechce počuvať, že je tu vždy lepšie riešenie ako potrat, ktorý ubližuje aj mamičke dieťaťa. Pritom sú tu ľudia a organizacie, ktoré ponukajú pomoc.
Som rád, že na Slovensku ešte nie sme takto „moderne“ ďaleko s našou mládežou. Prevýchova sociálnymi sieťami a kadejakými filozofmi a rodovými expertkami na univerzitách pokračuje nerušene ďalej.
Otázka je, či niečo urobíme alebo budeme časom zahnaní do kúta, teda do našich kostolov. Postavíme sa a budeme hovoriť pravdu? Alebo počkáme, kým začnú kričať kamene (možno v podobe „nehodných“ politikov)?
Držme sa Pána Boha a zdravého rozumu, hovorme s deťmi a mladými, nenechávajme ich napospas internetu, odovzdávajme imto najdôležitejšie (nie, nie sú to peniaze, ani často spomínané vzdelanie, ale viera a hodnoty).
Dovoľte na záver nevyžiadanú radu: akonáhle ako rodičia či učitelia (!) na dieťati čo i len zľahka uvidíte tendencie k čudným nevedeckým úpadkovým názorom (nazývaným dnes progresívne, tolerantné či liberálne), k piercingu, farebným vlasom, zvláštnemu obliekaniu … aby zapadlo do „cool“ partie, zachráňte ho a zamedzte vplyvu škodlivej ideológie naň. Hovorte s ním, vysvetľujte mu fakty, vedu, pravdu, trávte s ním čas. Pomôžte mu za každú cenu – aj za cenu, že vám bude vykrikovať, že vas nenávidí, aj za cenu použitia trvalého vypnutia mobilu kladivom. Záchrana vášho milovaného dieťaťa stojí za to. Aby raz nestálo proti vám, keď pôjdete na pochod za život brániť najbezbrannejších.
(vľavo za policajným autom malé odvážne dievčatko drží banner s nápisom JSEM PRO ŽIVOT a ukazuje ho nahnevanej protestujúcej mládeži)