Redaktorka Ria Gehrerová sa obrátila na Tomáš Kováčika s niekoľkými otázkami, písala článok k 10. výročiu referenda o ochrane rodiny. Z nich bolo uverejnených len niekoľko myšlienok, preto prinášame celé odpovede:
Ako Vám referendum o rodine zmenilo život? Ako zasiahlo do vašej rodiny?
Bol to čas intenzívnych aktivít pre rodinu, manželstvo, deti, pre kľúčové hodnoty, na ktorých stojí naša západná civilizácia – mnoho dobrovoľníkov obetovalo veľa času, vrátane nás v hlavnom tíme. Bola to samozrejme obeta aj pre rodiny všetkých zapojených, za čo im patrí veľká vďaka. Iste to mnohých posilnilo vo vnútornom presvedčení dôležitosti týchto hodnôt pre každého z nás, pre celú spoločnosť.
Už pred referendom ste boli hovorcom Národného pochodu za život. V akých ďalších konzervatívnych kresťanských iniciatívach ste sa angažovali? A bolo pre vás referendum najvyčerpávanejšie? Angažujete sa dodnes?
Pán mi do srdca vložil túžbu pomáhať ľuďom, a to aj vtedy, keď to niečo stojí a nie je to príjemné. Nedokážem ležať pri seriáloch, keď je v mojich silách pomôcť tým, ktorí to potrebujú, zvlášť keď ide doslova o život. Angažujem sa v pomoci i v hodnotových témach dodnes, pretože tak sa napĺňa hlavné prikázanie, ktoré nás robí šťastnými – láska k Bohu a k blížnym. Témy ochrany života a rodiny, manželstva, detí, demografia… sú citlivými otázkami, no ide o základy spoločnosti, bez ktorých nepostavíme dom, v ktorom sa nám všetkým bude dobre a bezpečne bývať. Referendum bolo náročné, no najväčší problém je ľahostajnosť mnohých – stále platí, že na to, aby zlo zvíťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič.
Zmenilo podľa vás referendum a celá kampaň a diskusia s ním spojená Slovensko? Ak áno, ako?
Kampaň sme v každom momente viedli slušne a vecne, viem to, lebo som bol pri tom. Nenájdete zo strany organizátorov referenda žiadny nenávistný výrok ani nič podobné, boli sme maximálne citliví. To sa, žiaľ, o našich oponentoch často povedať nedalo. Žiaľ.
Je mi tiež ľúto, že sa naplno odhalila ideologická zaujatosť mnohých médií a novinárov, čo poškodilo demokratickú diskusiu v čase, ktorý mal byť oslavou demokracie – ľudia šli k hlasovacím urnám a vyjadrovali sa k hodnotovým otázkam priamym hlasovaním. V troch otázkach za zachovanie prirodzeného stavu hlasovalo 94,50%, 92,43% a 90,32% zúčastnených, na nezúčastnených nemožno prihliadať alebo prejudikovať ich postoje. Je škoda, že si mnohé médiá naďalej neplnia svoje úlohy informovať, ale snažia sa prevychovávať občanov Slovenska, čo vytvára veľké spoločenské pnutia a ukazuje sa aj v klesaní ich čítanosti a vznik tzv. alternatívnych médií. Polarizácia kvôli médiám a niektorým politikom, žiaľ, pokračuje.
Prieskum, ktorý mapuje, ako by ľudia vo svojom susedstve vnímali Rómov/Židov/Radikálov/
Vždy sme sa k týmto citlivým témam stavali s úctou, s úctou ku každému človeku. Zdôrazňovali sme rozlišovanie medzi človekom a činom – každého človeka máme v úcte, je predsa Božím dieťaťom, no nie každý čin človeka musím odobrovať. Ak ma k tomu niekto núti, dokonca chce nútiť celú spoločnosť, máme všetci demokratické právo sa vyjadriť. Neexistuje ľudské právo na registrované partnerstvo ani na adopciu detí rovnakopohlavnými pármi či viacosobovými zväzkami. Štát vyzdvihuje ako jedinečné manželstvo preto, že je stabilným priestorom pre prijatie a výchovu detí so štatisticky najlepšími výsledkami pre deti i manželov. Jeho jedinečnosť sa v zákonoch prejavuje tým, že k nemu nevytvárame alternatívy ako napr. vo Francúzsku, kde po zavedení partnerstiev postupne viac ľudí volí tento zväzok ako manželstvá. Prečo? Lebo sa ľahšie rozväzujú a je v prirodzenosti súčasného zraneného človeka, že chce čo najmenšie záväzky. Ale akú stabilitu to dáva deťom, že otec tam bude, aj keď sa zajtra ráno zobudia? Oveľa menšiu ako pri manželstve.
Problémom obdobia okolo referenda bol mediálny filter, cez ktorý sa celkový obraz skreslene dostával k ľuďom. Prinášalo to síce čítanosť a tým pádom zisky z reklamy, no zodpovednosť nesú konkrétni ľudia, ktorí prekrúcali naše motivácie a slová a spoločnosť manipulovali a hecovali.
Nedá mi tu nespomenúť to, čo prorocky už dávno napísal Vladimír Palko: „Aj utópia homosexualizmu [nestotožňovať s homosexuálne cítiacimi, pozn. TK] môže v jednej chvíli skolabovať a potom jej bude vystavený účet za napáchané škody. Potom príde na pretras, ako táto ideológia sekírovala obyčajných ľudí, ktorí iba chránili svoje hodnoty a voči nikomu neprejavovali nenávisť. Potom sa zrazu budú hľadať vinníci. A potom ktosi začne obviňovať homosexuálov. Veď sa roky hovorilo, že oni sú tá jedna strana konfliktu. Pritom väčšina z nich v tom je nevinne.“
„Potom sa stane to, že kresťania budú homosexuálov brániť. Áno, potom budeme ešte viac pripomínať, že to nikdy nebol zápas medzi kresťanmi a homosexuálmi, len zápas medzi pravdou a lživou ideológiou. Že túto ideológiu zďaleka nešírili iba homosexuáli. Že mnohí homosexuáli stáli na strane pravdy. A že homosexuáli sú tiež stvorení na obraz Boží.“
Považujete referendum spätne za úspešný projekt? Je niečo, čo by ste možno urobili inak?
Áno, samozrejme, referendum bolo úspešné – stačí sa spýtať LGBTIAQ+ aktivistov, ktorí sa sťažovali, ako ich dlhoročné snahy o zmenu spoločnosti a zákonov referendum vrátilo späť.
Neviem, či sa dalo niečo urobiť inak – zvlášť v situácii s obmedzenými prostriedkami, kedy nás cenzurovali a prekrúcali hlavné médiá, mainstreamové televízie odmietli vysielať platené spoty, konzervatívne médiá prakticky neexistovali – napríklad taký Postoj, ktorý dnes všetci považujú za samozrejmú protiváhu progresívnym denníkom, v profesionálnej podobe vznikol až ako dieťa referenda.
Ako by podľa vás referendum dopadlo, ak by sa konalo v roku 2025?
Môžeme si to zopakovať a uvidíme 🙂
Sám v maili píšete, že zákopy medzi konzervatívcami a liberálmi sú hlboké a dôvera je na bode mrazu. Čo myslíte, že vplýva na čoraz výraznejšie delenie spoločnosti?
Ako veriaci katolík poviem, že v základe všetkých problémov je hriech – ak sa nekajáme za spáchané zlé skutky, slová a zanedbávanie dobrého, ničí to nás aj iných ľudí. Ako občan s otvorenými očami poviem, že problémom je neúcta medzi ľuďmi, nerešpektovanie iných názorov, niekedy spojené až s agresivitou, snaha o prevychovávanie spoločnosti na uniformný liberálno-progresívny vzor, označovanie ľudí za dezolátov či dokonca opice. Akokoľvek im môže prísť nejaký názor absurdný, zvlášť politici a iné verejne činné osoby musia dávať veľmi veľký pozor na to, aby k ľuďom s inými názormi pristupovali k úctou a rešpektom. Cestou je vysvetľovať, vysvetľovať a vysvetľovať, nie nálepkovať a zhadzovať. To treba vždy odmietnuť a žiadať o návrat do normálnych koľají – k úcte, slušnosti a vecnej diskusii.
Za ďalší dôvod polarizácie považujem nedostatočne reprezentatívnu spoločenskú diskusiu, ktorá by mala v médiách umožňovať kultivované výmeny názorov.
Ako by sa mohli tieto skupiny zbližovať?
Realizovaním pravidelných platforiem na slušnú, rešpektujúcu výmenu názorov, akou sú napríklad Hanusove dni, kam katolíci k háklivým témam pozývajú aj ľudí s radikálne iným názorom. Ako liberáli, zvlášť médiá, ste na ťahu, aby ste vytvárali diskusné formáty, ktoré sa nebudú iba naoko tváriť ako širokospektrálne, ale reálne nimi aj budú – to znamená, že tam máte pozývať ľudí ako Anton Chromík či Juraj Šúst a nie liberálnych kresťanov, ktorí si budú s vami drukovať. A musí byť uveriteľné, že snahu o depolarizáciu a dialóg myslíte vážne.
Ako vnímate snahy súčasnej vlády presadiť do ústavy, že existujú len dve pohlavia, alebo zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia?
Samozrejme, že bez ohľadu na politické tričko, pre dobro ľudí podporujem upevňovanie pilierov, na ktorých stojí naša západná civilizácia. Je veľmi zvláštna doba, keď musíme aj tie najprirodzenejšie veci definovať v Ústave pre to, aby ich tekutosť a relativita nezmietli a neublížili tak zneisteným ľuďom, najmä mladým.
Čo robíte dnes? Čím sa živíte?
Som živnostník, venujem sa IT riešeniam a komunikácii v priestore sociálnych sietí a médií.
Čo vám robí radosť?
Najväčšiu radosť mi z pozemských „vecí“ robia naše deti – tá obeta nie je malá, no stojí za to obrovské množstvo lásky, ktoré človek dostáva od nich späť. Napĺňa ma aj pomoc iným ľuďom – je oveľa lepší pocit pomôcť mamičke v núdzi, ktorý zvažuje potrat zo sociálnych dôvodov ako ísť na dovolenku k moru. Z duchovných dimenzií ma napĺňa svätá omša, kam sa snažím chodiť každý deň a meditujem nad tou úžasnou hĺbkou, ktorá sa v nej odohráva. V každej vete.
predreferendový leták Aliancie za rodinu
