[hli.org] Pokles populácie ničí budúcnosť civilizácie

autor: otec Shenan J. Boquet, pôvodný článok tu

Film Children of Men z roku 2006, založený na rovnomennom románe, predstavuje svet, v ktorom celá ľudská rasa trpí neplodnosťou už viac ako dve desaťročia.

Výsledkom je civilizácia úplne zbavená bábätiek a detí, v ktorej najmladší človek má viac ako dvadsať rokov. Preklenujúca nálada ľudskej rasy, tvárou v tvár vyhliadke na vyhynutie, je nálada márnosti a zúfalstva. Výsledkom je, že svet je zmietaný vojnami a násilím.

Do tejto temnoty však prichádza zázrak: tehotná matka – jediná známa tehotná matka na svete. Zrazu je tu svetlo. Existuje nádej. Existuje niečo, pre čo sa oplatí žiť… niečo, za čo sa oplatí bojovať.

Film je síce dystopická fantasy, no zveličením nás upozorňuje na často nedocenený zázrak príchodu nového ľudského života a dopad, ktorý táto udalosť nemá len na ženu, ktorá čaká dieťa, ale aj na všetkých okolo nej. a celej spoločnosti.

Je poučné pozorovať čerstvú mamičku, ako nosí svoje novonarodené bábätko. Ak je dieťa v kočíku na ulici, dokonca aj úplne neznámi ľudia sa zastavia a vezmú malíček dieťaťa do rúk, usmievajú sa naň a prihovárajú sa mu. Nová matka kráčajúca uličkou v kostole pravdepodobne upúta pozornosť polovice zhromaždenia, z ktorých niektorí budú na dieťa ticho mávať a snažia sa od neho získať reakciu.

Starší ľudia majú niekedy pocit, že omladli o desať rokov, keď sa prvýkrát dozvedia, že budú (resp. proliferi hovoria, že oni už nimi sú od počatia – pozn. prekladateľa) starými rodičmi. Zrazu sa nemusia len „tešiť“ na nástup staroby, ale skôr na lásku, ktorú môžu dávať svojim vnúčatám, a akési znovu prežitie vlastných rokov mladosti a rodičovstva (ale bez všetkej tej zodpovednosti :).

Takáto je radosť, ktorú môže dieťa priniesť. A taká je, zdá sa, radosť, ktorej sa celá naša civilizácia otočila chrbtom.

 

Pôrodnosť v USA klesla na vôbec najnižšiu úroveň

Pred niekoľkými dňami americké Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) zverejnilo údaje o pôrodoch v roku 2023. Správa odhaľuje, že pôrodnosť v USA klesla na najnižšiu úroveň v histórii.

Pokles je sklamaním vzhľadom na dočasný nárast, ktorý nastal v rokoch 2021 a 2022. Tento dočasný nárast bol prvým nárastom od roku 2014. V roku 2023 však desaťročia trvajúci pokles miery pôrodnosti obnovil svoj neúprosný priebeh.

CDC zistilo, že v roku 2023 celková miera plodnosti klesla na niečo viac ako 1,6 dieťaťa narodeného na ženu, čo je výrazne pod úrovňou plodnosti zabezpečujúcej obnovu obyvateľstva – 2,1 dieťaťa na jednu ženu vo fertilnom veku.

Tejto téme som sa v minulosti venoval viackrát. A predsa vždy, keď sa k tomu vrátim, zisťujem, že čoraz viac krajín hlási čoraz dramatickejšie rekordy v tom, ako rýchlo a ako nízka pôrodnosť klesá. Napríklad Grécko nedávno hlásilo najnižší počet pôrodov za 92 rokov! V reakcii na to vláda panikári a hľadá niečo, čokoľvek, čo môže urobiť, aby zvrátila tento trend.

Historik Niall Ferguson v nedávnom plnoformátovom článku v Bloombergu analyzuje mnohé dôsledky tohto globálneho úpadku.

Jeden bod, na ktorý poukazuje, vyniká svojou dôležitosťou. Ferguson poznamenáva, že všetky projekcie naznačujú, že niekedy v tomto storočí ľudská populácia dosiahne vrchol a potom začne klesať. Ferguson však poznamenáva, že miera populačného kolapsu nebude miernym, postupným poklesom, ktorý by niektorí ľudia mohli očakávať.

„Väčšina vzdelancov sa snaží pochopiť, že keď ľudská populácia začne klesať, nebude to robiť postupne, ale takmer tak strmo, ako kedysi stúpala,“ píše.

Ferguson cituje Deana Spearsa, ktorý pre New York Times napísal: „Ľudstvo nedosiahne plošinu [krivky počtu obyvateľov planéty – pozn. prekladateľa] a potom sa nestabilizuje. Začne to bezprecedentný pokles… Ak by bola svetová miera pôrodnosti [po roku 2100] rovnaká ako dnes v Spojených štátoch, potom by globálna populácia klesla z vrcholu okolo 10 miliárd na [menej ako] 2 miliardy asi o 300 rokov neskôr, za asi 10 generácií. A ak by veľkosť rodiny zostala malá, naďalej by sme klesali.“

Inými slovami, aj keď nebudeme nevyhnutne čeliť scenáru predstaveného v Children of Men, svet bude čeliť monumentálnej zmene s obrovskými dôsledkami. V priebehu niekoľkých generácií sa vyprázdnia budovy postavené na bývanie pre mnohonásobne väčšie obyvateľstvo. Ako sa to už deje v Japonsku, celé mestá budú opustené, domy tlejú v ruiny. Školy budú zatvorené.

Je to ťažké pochopiť.

Otec Marx to predpovedal

V článku v Bloomberg Ferguson poznamenáva: „Nie veľa ľudí predvídalo globálny kolaps plodnosti. Nikto tiež neočakával, že sa to stane všade.“

To môže byť pravda. Po publikácii The Population Bomb (Populačná bomba) a iných strašidelných, neomalthusiánskych traktátoch, ktoré apokalyptické predpovede o vplyve preľudnenia, sa pozornosť väčšiny ľudí úplne zamerala na údajnú naliehavú potrebu znížiť mieru pôrodnosti.

Po desaťročiach podpory antikoncepcie, sterilizácie a potratov vládnou propagandou a politikami, financovanými vo výške nespočetných miliárd dolárov, si uvedomenie, že môžeme čeliť potenciálne kataklizmatickému zníženiu globálnej populácie, zjavilo ako blesk z jasného neba a zdá sa, prišlo príliš neskoro na zmenu kurzu.

Medzi tými niekoľkými, ktorí predpovedali a varovali pred nebezpečenstvom globálneho kolapsu pôrodnosti, bolo niekoľko pro-life a pro-rodinných aktivistov. Aktivisti ako zakladateľ Human Life International o. Paul Marx pochopili, že keď civilizácia vedie vojnu so svojou budúcnosťou tým, že plodnosť označí za „chorobu“, ktorú treba vyliečiť, bude to mať ďalekosiahlejšie následky, než ktokoľvek z kontrolórov populácie predpokladal.

Ako poznamenáva Ferguson, mnohé krajiny reagovali znepokojene na rozsah poklesu plodnosti a pokúšali sa tomuto poklesu čeliť tým, že párom ponúkali rôzne stimuly, aby vítali deti. Poznamenáva však, že „neviem o žiadnych príkladoch, v ktorých by pronatálna politika skutočne fungovala“.

Uvádza príklad Ruska, kde Putin dôrazne vyzval páry, aby mali viac detí. Putin je natoľko odhodlaný zvýšiť pôrodnosť, že dokonca dal párom deň pracovného voľna s výslovne uvedeným cieľom povzbudiť ich, aby využili čas na pokus o otehotnenie. Napriek tomu, že Rusko zašlo až k takýmto absurdným opatreniam, nedokázalo zvrátiť vývoj. Ruská miera pôrodnosti je v súčasnosti na úrovni 1,5 dieťaťa narodeného na ženu a klesá.

Jeden grécky minister nedávno vyjadril spoločný názor medzi mnohými vládami, ktoré sa pokúšali zvrátiť pôrodné trendy. „Ak by som vám povedala, že ktorýkoľvek minister na ktoromkoľvek ministerstve… môže zvrátiť tento trend, bola by to lož,“ povedala pre agentúru Reuters grécka ministerka pre sociálnu súdržnosť a rodinu Sofia Zacharakiová. Ale dodala: „Musíme sa snažiť pokračovať.“

Ferguson zakončuje svoj článok strohou predpoveďou. Svet podľa neho smeruje k nižšej úrovni pôrodnosti a rýchlemu poklesu populácie. „Už to prichádza. A nemôžeme urobiť nič, aby sme to zastavili.“

Páry nechcú mať deti

Samozrejme, neexistujú žiadne 100%né výsledky, pokiaľ ide o ľudské správanie. Ľudia môžu zmeniť kurz.

Pri posudzovaní toho, či je to pravdepodobné alebo nie, však musíme uznať, že existuje veľa dôvodov domnievať sa, že ak nedôjde k radikálnej konverzii srdca alebo nejakej nepredvídanej udalosti, ľudská rasa si bude naďalej vyberať cestu k stále väčšej neplodnosti.

Vlády už desaťročia nalievajú miliardy dolárov na podporu potratov, antikoncepcie a sterilizácie. Toto bolo obhajované v mene „feminizmu“ a ideológie radikálnej „slobody“. Väčšina západných národov je tak pripútaná k tomuto svetonázoru proti životu, že aj napriek potenciálne katastrofálnemu poklesu pôrodnosti sa neodvážia ani naznačiť, že možno existuje dobrý dôvod na odrádzanie od potratov a sterility.

To je prípad Francúzska, ktoré nedávno do svojej ústavy vložilo prístup k potratom. A to v rovnakom čase, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že Francúzsko musí prijať dramatické opatrenia na zvýšenie svojej pôrodnosti. Takýto rozpor nie je nič iné ako zvrátenosť.

Okrem toho postupné znižovanie veľkosti rodín v spojení s rýchlym nárastom globálneho bohatstva úplne zmenilo štandardy a očakávania týkajúce sa výchovy detí. Ako poznamenáva Ferguson vo svojej správe, jedným z najčastejších dôvodov, prečo páry nemajú deti, sú finančné ťažkosti. „Ak chcete mať v dnešnej dobe rodinu, musíte sa stať hrdinom,“ povedal jeden grécky otec pre agentúru Reuters. „Ak chcete mať druhé dieťa, do domu musí prísť viac peňazí.“

Aj keď sa človek zdráha odmietnuť legitímne finančné ťažkosti, ktorým čelia mnohé páry, tento postoj mi príde v podstate absurdný. Po tisícročia páry vítali deti na svete v oveľa, oveľa zložitejších podmienkach, ktorým čelia páry v bohatých západných krajinách. Avšak očakávania mnohých párov o životnej úrovni a finančnom zabezpečení sú také vysoké, že sa považuje za akt „hrdinstva“ mať jedno dieťa vo vyspelej západnej krajine s verejne financovanou zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním!

Toto je, žiaľ, nový štandard, ktorý zastáva mnoho mladých ľudí. Oženiť sa a mať deti sa už nepovažuje za bežnú súčasť zmysluplného života, ale skôr za mimoriadny krok, ktorý treba urobiť len vtedy, keď sú okolnosti „ideálne“ a je zaistené finančné zabezpečenie. Zoči-voči takýmto nereálnym štandardom by žiaden pár nikdy nemal dieťa! A skutočne, mnohí nie sú.

Budovanie nádeje v anti-rodinnom svete

Jedna z najsmutnejších viet, akú som kedy čítal, sa nachádza v správe agentúry Reuters o demografickom poklese v Grécku. „Zvykli sme sa stretávať na svadbách, krstinách. Teraz sa stretávame na pohreboch,“ povedala 61-ročná Chrysoula Ioannidos, obyvateľka Grécka. „Je veľmi málo pôrodov.“

Toto je realita v mnohých bohatých západných a ázijských krajinách. Zníženie pôrodnosti v mnohých krajinách je také výrazné, že mnohé komunity jednoducho nemajú žiadny zmysluplný počet bábätiek/detí. Dediny sa vyprázdňujú. Ich školy sú zatvorené.

Skutočne, žitá realita v určitých častiach zemegule sa začína podobať dystopickému svetu Children of Men.

Agentúra Reuters uvádza, že existujú grécke dediny, ktoré už roky nezažili ani jeden pôrod. Jedna škola, ktorá slúži 17 obciam, má v prvom ročníku len štyri deti. Grécky logopéd pre agentúru Reuters povedal, že musí riešiť vývojové problémy spôsobené tým, že je menej detí a tie žijú sociálne izolované od ostatných detí. Jeden trinásťročný chlapec agentúre Reuters povedal, že víkend trávi hraním videohier doma, pretože v okolí nie sú žiadne deti v jeho veku, s ktorými by sa mohol hrať.

 

Aký smutný, smutný svet pre nás vytvorili kontrolóri populácie vyvolávajúci strach. Beznádejný, neveselý, neradostný svet, v ktorom mladým párom chýba odvaha a nádej urobiť tú najnormálnejšiu vec na svete: založiť si rodinu.

Je teda na nás, aby sme radostne ohlasovali evanjelium života: nielen slovami, ale aj skutkami. Buďte otvorení životu! Buďte štedrí a vítajte deti! Ukážte svetu, ako veľmi sa tešíte zo svojich detí! Povzbudzujte svoje vlastné deti, aby boli otvorené plodeniu detí a pomôžte im akýmkoľvek spôsobom. Zahrňte svoje vnúčatá láskou a náklonnosťou.

 

Neúspech vládnych programov jasne ukazuje, že sa nemôžeme spoliehať na technokratické riešenia tohto problému. Zdá sa, že úzkosť zoči-voči životu je zdedená. Dedí sa z generácie na generáciu. Rodičia, ktorí majú len málo detí, zo strachu šíria tento strach aj na svoje deti, ktoré majú zasa ešte menej detí.

Musíme čeliť tejto zaujatosti proti životu vytvorením kultúry života v našich vlastných rodinách: nadšenie pre život, ktoré je nákazlivé a ktoré sa šíri k našim vlastným deťom a cez naše rodiny k našim susedom, komunitám atď. Kultúrna obnova nie je dielom roka, či desaťročia, ale skôr generácií. Položme ruky k pluhu a pestujme život uprostred generácie proti životu.