K avizovanému rušeniu rodičovského dôchodkového piliera som v mene 6 členov Rady (Tomáš Kováčik, Patrik Daniška, Juraj Šúst, Renáta Ocilková, Peter Beňa, Ján Tkáč) ešte 15. novembra ministra Tomáša požiadal o stretnutie, žiaľ odopoveď neprišla. Dá sa z toho cítiť nastavenie voči prorodinnej agende pod novým vedením ministerstva. Prosím o modlitby.
7. 12. sa uskutočnilo neformálne stretnutie členov Rady vlády SR. Dozvedeli sme sa niektoré negatívne informácie, podiskutovali sme o tom, čo kto považujeme za dôležité:
– Rada zatiaľ nie je novým ministrom a vládou zrušená, čo je dobrý signál
– na ministerstve však bola zrušená Sekcia rodinnej politiky a táto agenda bola včlenená pod Sekciu sociálnej a rodinnej politiky (ako to bolo kedysi; je to zlý signál, nakoľko rodinnej politike škodí, keď je spájaná a zamieňaná za sociálnu politiku – je rozdiel investovať do budúcnosti a predchádzať sociálnym výdavkom vs. hasiť sociálne problémy sociálnou politikou)
– spravovanie Rady bolo odňaté z Odboru stratégie a koordinácie rodinnej politiky a bolo presunuté pod Spoločný sekretariát poradných orgánov
– projekt budovania rodinných poradní by mal pokračovať, k existujúcim 5 poradniam sa bude od 1.1.2024 dobudovávať ďalších 46 – pri Úradoch práce, soc. vecí a rodiny v regiónoch. Vzhľadom na nedostatočne využívané kapacity doterajších poradní (počty hodín som počul odprezentované na nedávnej konferencii) som sa spýtal, ako plánujú zlepšiť propagáciu, pretože ľudia o poradniach veľmi často nevedia. Aby pomáhali zachraňovať rodiny – aj finančne aj vzťahovo, pred rozvodmi. Zodpovední si uvedomujú túto potrebu, čo je dobré. Na otázky členov Rady o nedostatočných kapacitách poradní a ďalších profesií som odporučil obrátiť sa na centrá rodín združené a vymenované na webe Únie centier a poradní pre rodinu
– opakovane bol zdôrazňovaný veľký celoslovenský problém nedostatočných kapacít psychológov (aj detských), psychiatrov, sociálnych pracovníkov, poradcov… Možno som niektorým vyrazil dych, no odporučil som nadviazanie spolupráce s kňazmi, ktorí denne počúvajú a pomáhajú ľuďom.
– v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny prebieha výskum potrieb rodín. Pani Vlasáková zdôraznila, že prieskum sa bude venovať zvlášť aj jednorodičovským rodinám, preto som zdôraznil potrebu riešiť aj ťažkosti mnohodetných rodín, nielen často nadnášanú agendu jednorodičovských (samozrejme, aj im treba pomáhať, ale je to už spomínané hasenie problémov (sociálna politika), nie predchádzanie vzniku týchto situácií (rodinná politika)). Žiaľ, napriek nášmu v minulosti opakovanému apelu na potrebu zisťovania faktov o štruktúre rodín a praktizovaní ich náboženského života v rámci realizovaného prieskumu sa javí, že tieto faktory nebudú zisťované. Niekomu asi nevyhovuje, že by ako rodiny s najlepšími parametrami vyšli stabilné rodiny založené manželstvom, ktoré svoju vieru praktizujú (‚Veď to vieme, pán Kováčik, že tie majú najviac detí, ale čo budeme ľudí nútiť chodiť do kostola?‘ – bola reakcia dokladujúca nepochopenie toho, čo sme chceli povedať. Odpovedal som, že nie, nechceme nikoho nútiť chodiť do kostola, ale vďaka týmto údajom by sme vedeli, akým spôsobom je najefektívnejšie investovať prostriedky štátu, keď chce riešiť nízky počet narodených detí). Neviem, prečo niekomu prekáža zisťovanie faktov, s ktorými sa dá následne argumentovať u ministra, premiéra, úradníkov…
– Akčný plán na podporu rodiny a demografického vývoja do roku 2030 (teda súhrn úloh jednotlivých ministerstiev v prorodinnej agende do roku 2030) sa posúva na september 2024 – dúfam, že budeme môcť participovať na jeho zadefinovaní
– zdôraznil som, že opäť veľmi klesli počty narodených detí, je to zásadný problém, pred ktorým si nesmieme zakrývať oči a musíme ho riešiť. Žiadna reakcia…
– Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku nadniesol problém, že súdy príliš rýchlo rozvádzajú manželstvá – uviedol príklad, kedy boli manželia rozvedení do 2 mesiacov od podania návrhu – zjavne snaha súdu o zmierenie manželstva absentovala. Nasledovala diskusia, v ktorej od členky Rady za Univerzitu Komenského zaznelo aj niečo v zmysle, že predsa rozvedenie sa nie je až taký zlý výsledok rozvodového konania (!), hlavne aby vzťahy medzi manželmi zostali dobré – my sme samozrejme hovorili o potrebe rodiny zachraňovať pred rozpadom. Nuž p. Čipková (ktorá je na UK členkou riešiteľského kolektívu projektu Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti, silne oponovala moju definíciu rodinnej politiky a zachytil som ju aj pri ďalších liberálnych agendách) má zjavne iné hodnotové nastavenie. Pani Vlasákovej z odboru rodinnej politiky som pri tejto téme pošepkal, že práve pre rôznorodé prístupy súdov k rozvádzaniu manželstiev som do akčného plánu navrhol zjednocujúcu metodiku pre súdy pri rozvodoch. Snáď to do toho plánu prejde…)
Ako iste chápete, je veľmi dôležité sedieť na týchto stretnutiach a hoci obhajujeme zjavne prirodzené veci, nie je vôbec samozrejmé, že nás niekto počúva a následne zrealizuje prorodinné návrhy. Naopak, oponentúra je silná – napriek katastrofálnym výsledkom liberálnych prístupov a kultúry, ktoré desaťročia negatívne vplývajú na slovenské rodiny a demografiu.
