(W. Bradfor Wilcox, Laurie DeRoseová) zdroj: www.brookings.edu
Niektorí súčasní vedci tvrdia, že pre dobro detí nie je dôležité ani tak manželstvo, skôr stabilná rodina. Uvádzajú pritom, že deti, ktoré zažijú ukončenie rodičovského vzťahu a príchod nových partnerov do ich života, vykazujú s väčšou pravdepodobnosťou zhoršený prospech, tehotenstvo v tínedžerskom veku a delikvenciu. Ide však o tom, že práve manželstvo úzko súvisí so stabilitou rodiny. V porovnaní s deťmi narodenými v manželstve hrozí deťom kohabitujúcich rodičov (USA) až dvojnásobné riziko zažitia ich rozchodu. Na základe údajov zo 16 krajín Európy sa nezosobášené páry rozídu pred 12. rokom života dieťaťa až o 90 % pravdepodobnejšie než zosobášené páry. Napríklad vo Francúzsku je táto pravdepodobnosť o 66 % vyššia – a týka sa rodičov s nižším i vyšším vzdelaním. V Nórsku je to až 88%.
Štúdie ukazujú, že manželstvo ako také zvyšuje stabilitu rodiny – či už je za tým rituál vstupu do manželstva, normy záväzku a vernosti, alebo odlišný prístup k zosobášeným párom zo strany rodiny a priateľov. Naopak, sloboda a flexibilnosť, ktoré zo spolunažívania bez svadby robia pre niektorých ľudí takú atraktívnu voľbu, spôsobujú, že tento vzťah je menej inštitucionalizovaný a následne aj menej stabilný.
Fakt, že manželstvo súvisí so stabilitou rodiny, tak potrebnou pre deti, platia aj pre vysoko rozvinuté a sekulárne krajiny v Európe.
zdroj: www.brookings.edu
preklad a spracovanie: Eva Bubnášová
Graf pravdepodobnosti rozídenia sa rodičovského páru pred tým, ako dieťa dosiahne 12 rokov života (vľavo páry s nižším vzdelaním, vpravo so vzdelaním vyšším) – tmavé stĺpce sú deti narodené kohabitujúcim párom, svetlé stĺpce sú deti narodené zosobášeným párom
