[pôvodný článok z LiveAction.org]
Doktorka Lisa Andersenová a doktorka Lauren Bialystoková 7. decembra prezentovali na Národnej konferencii o sexuálnej výchove webinár s názvom „Mali by mať rodičia práva na sexuálnu výchovu?„. Naznačili v ňom, že samotný koncept rodičovských práv je prinajlepšom pochybný a že rodičia sa musia deliť o autoritu nad svojimi deťmi s inými takzvanými „zainteresovanými stranami“ vrátane učiteľov a vlády.
snímka z webinára „Mali by mať rodičia práva na sexuálnu výchovu?
POZADIE
Národná konferencia o sexuálnej výchove, na ktorej bol webinár prezentovaný, je projektom Centra pre sexuálnu výchovu, ktoré zase prevádzkuje organizácia Planned Parenthood of Northern, Central, and Southern New Jersey. Jej výkonný riaditeľ Bill Taverner má kontroverznú minulosť; obhajoval vystavovanie detí pornografii a tvrdil, že deti sú „sexuálne bytosti“.
Podobne Lisa Andersenová odporúča kontroverznú, často zakazovanú a sexuálne explicitnú (niektorí ju dokonca označili za pornografickú) knihu „Je to úplne normálne“ – ktorú napísal bývalý člen Národnej rady advokátov Planned Parenthood – pre deti vo veku 10 – 14 rokov. Taktiež odporučila pro-potratovú, kvázi pornografickú, animovanú webovú stránku so sexuálnou výchovou AMAZE pre deti od 14 rokov, pričom poznamenala, že táto stránka je „skvelá aj pre mladšie deti“.
Inými slovami, prinajmenšom jeden z prednášajúcich na webovom seminári v minulosti propagoval sexuálne explicitný obsah ako vhodný pre deti; webový seminár pritom organizovala organizácia, ktorá sa v minulosti dopustila toho istého.
„PARANOIDNÍ“ RODIČIA
Je pochopiteľné, že rodičia môžu mať námietky voči tomu, aby boli ich deti vystavené sexuálne explicitnému obsahu. To však Andersenovej nezabránilo v tom, aby všetkých rodičov nazvala „paranoidnými“ a uviedla, že niektorí znepokojení rodičia sa v skutočnosti len „snažia nejakým spôsobom chytiť alebo prichytiť“ pedagógov sexuálnej „výchovy“, a nie úprimne obhajovať najlepšie záujmy svojich detí.
Andersenová tiež kritizovala myšlienku, že stabilita rodiny je nevyhnutná pre národnú/spoločenskú stabilitu, a nazval ju „vyslovene čudnou“ a „konšpiráciou“. Výskum však neustále dokazuje, že stabilita rodiny priamo súvisí so stabilitou spoločnosti a že nestabilné rodiny prispievajú k sociálnym problémom, ako je kriminalita a chudoba. (pozn. prekladateľa: podobné zistenia priniesol práve dnes aj Postoj.sk)
RODIČOVSKÉ PRÁVA: AKO PLÁŠTIK PRE NENÁVISŤ?
Najviac znepokojujúce vyhlásenia však predniesla Lauren Bialystoková. Tvrdila, že odvolávanie sa na rodičovské práva predstavuje „rozmazávanie kategórií spôsobom, ktorý … je dosť zámerný a hanebný“. To naznačuje, že obhajcovia rodičovských práv sú ľstiví a nebezpeční a že rodičovské práva ani nie sú skutočné. Bialystoková ďalej zdôraznila údajnú falošnú povahu rodičovských práv tvrdením, že „nie sú funkciou všeobecných ľudských práv“ a že „jazyk práv je v prípade [rodičov] trochu vynútený“.
Naznačila, že jazyk rodičovských práv a ich obhajoba je len zásterkou pre anti-LGBTQ agendu, pričom uviedla: „Mnohé skupiny takzvaných rodičovských práv si v skutočnosti berú na mušku práva iných konkrétnych jednotlivcov a skupín jednotlivcov. Obľúbeným cieľom sú LGBTQ ľudia.“ Ďalej tvrdila, že právne predpisy určené na ochranu rodičovských práv sú „v skutočnosti len zásterkou pre snahu zrušiť desaťročia pokroku v oblasti inklúzie a práv LGBTQ“.
RODIČIA OZNAČOVANÍ ZA NEKOMPETENTNÝCH A NEBEZPEČNÝCH
Bialystoková ďalej tvrdila, že rodičia sú často nekompetentní, zanedbávajúci a dokonca nebezpeční, pokiaľ ide o učenie svojich detí. „[R]odičia, ktorí hovoria, že učitelia a školy by nemali učiť svoje deti o sexualite a rode, v skutočnosti aj tak neučia svoje deti,“ uviedla. „Často sú nesprávne informovaní alebo nemajú aktuálne informácie o témach sexuálnej výchovy,“ vrátane „informácií o antikoncepcii alebo pohlavne prenosných chorobách,“ tvrdí Bialystoková.
„Existuje nebezpečenstvo, keď sa sexuálna výchova prenecháva rodičom,“ povedala a dodala, že rodičia, ktorí sa „snažia obmedziť [prístup] detí… na jedno konkrétne posolstvo, majú tendenciu ohrozovať deti, ktoré nemajú prístup k iným názorom a iným zdrojom informácií“.
Bialystoková tvrdila, že rodičia, ktorí majú námietky voči sexuálnej výchove na verejných školách, pracujú proti najlepším záujmom svojich detí. Podľa nej tvrdenie, že rodičia majú práva, ktoré „prevyšujú autoritu“ vlády a učiteľov, „má tendenciu zbaviť deti náležitého ohľadu“.
Screenshot z webinára
DETI SÚ VYKRESĽOVANÉ AKO SEXUÁLNE OD PRÍRODY
Avšak Bialystokovej predstava o tom, čo by sa deti mali učiť, je prinajmenšom pochybná. Naznačila, že je v poriadku, ak je sexuálna výchova pre deti názorná, pretože väčšina detí už aj tak bola vystavená pornografii prostredníctvom internetu. „V posledných 10 rokoch… rodičia naprieč politickým spektrom čoraz viac drasticky podceňujú vystavenie svojich detí pornografii a sexuálne grafickým materiálom, pretože so smartfónmi je hra ukončená,“ uviedla. „Možno si myslíte, že svoje deti pred pornografiou ochránite, alebo že školská sexuálna výchova je pornografická – ale je neskoro, deti sú jej vystavené bez ohľadu na to, či ju hľadajú, alebo nie.“
Uviedla tiež, že „deti majú právo na súkromie pri svojom sexuálnom správaní“, čo predpokladá, že deti sú sexuálne bytosti od prírody.
Myšlienku, že deti sa rodia ako sexuálne bytosti, možno vysledovať až k práci Alfreda Kinseyho, ktorý svoje závery týkajúce sa údajnej sexuality detí založil na svojom údajnom „výskume“ zahŕňajúcom vyčíňanie a anekdoty dravých pedofilov. Ako však poznamenal jeden z Kinseyho kritikov, „hľadať informácie o detskej sexualite u sexuálnych pedofilov je ako vyvodzovať závery o sexualite dospelých žien zo svedectiev násilníkov.“
Napriek nezmyselnému a hlboko urážlivému základu jeho myšlienok, Kinseyho tvrdenie, že deti sú sexuálne bytosti od prírody, súčasní učitelia „sexuálnej výchovy“ široko a nekriticky prijali. Vyhlásenia Andersenovej a Bialystokovej túto skutočnosť prezrádzajú; ilustrujú tiež nepriateľstvo pretláčateľove sexuálnej výchovy voči voči rodičom, ktorí sa pokúšajú vzdorovať dogme o tom, že deti sú sexuálne bytosti.