Rodinnú politiku mnohí nesprávne vnímajú cez rôzne dávky, najpodstatnejší však je postoj ľudí k rodine, manželstvu a deťom. Potrebujeme sa povzbudzovať k odvahe konať, kým zúfalo nízky počet narodených detí neprekročí rubikon.
Počas leta sme boli ako členovia Rady vlády pre rodinu a demografický vývoj SR pani tajomníčkou tejto rady Terezou Mesárošovou vyzvaní, aby sme navrhli opatrenia pre Akčný plán na podporu rodiny a demografického vývoja v SR do roku 2030. 27.-29. 9. 2023 sme o týchto opatreniach na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR rokovali s pani riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky Luciou Vlasákovou a s pracovníkmi ministerstiev, ktoré by konkrétne opatrenia mali zastrešovať/realizovať.
Opatrenia a stretnutia sú rozdelené do oblastí Prevencia a ochrana detí a mládeže, Zosúladenie starostlivosti o rodinu so zamestnaním a trh práce a zamestnanosť, Zdravie a zdravotná starostlivosť, Ekonomické a finančné nástroje a Bývanie.
Ako členovia rady vlády a zástupcovia prorodinných organizácií sme sa prihlásili a zúčastnili viacerých rokovaní, ja osobne som bol na 4 z 5.
Riešime len potraty a LGBTI keď navrhujeme desiatky opatrení?
Často nám býva vyčítané, že sa zaujímame o 2 témy – potraty a LGBTI. No už z prvého pohľadu na našich 32 navrhnutých opatrení je jasné, že to tak nie je. Rokovania sa udiali napriek situácii, kedy SR nemala riadne zvolenú vládu, nakoľko sa blíži termín, do ktorého má byť akčný plán predložený a prijatý vládou. A následne sa, dúfajme, budú konkrétne prorodinné opatrenia realizovať – pre dobro rodín, detí, manželov, Slovenskej republiky a jej záchovnosti (demografická situácia je naozaj hrozivá – detí sa rodilo málo aj v minulých rokoch, no oproti minulému roku zaznamenávame každý mesiac citeľný pokles v počte narodených detí).
O priebehu rokovaní na ministerstve sa dá v stručnosti povedať to, čo napovedá názov článku – odvahy investovať do budúcnosti a robiť rodinnú politiku je málo, väčšina našich opatrení bola oponovaná, mnohé ďalšie „odložené“ na neskôr. Iste tomu neprospelo, že sme mali úradnícku vládu a pracovníci ministerstva nevedeli, s akou sumou peňazí majú pri tvorbe akčného plánu pracovať – veľakrát zaznievalo, že na to či ono opatrenie musí byť politická vôľa. A financie z MF SR. Zostáva nám pokúsiť sa hovoriť s pánom ministrom rodiny Erikom Tomášom a presvedčiť ho o potrebe realizácie prorodinných opatrení. Ide o investíciu do budúcnosti a ak nám nie je ľahostajné, či a v akej krajine budú žiť naše deti a ďalšie generácie (kresťansko-západnej či moslimskej; ekonomicky prosperujúcej či upadajúcej; bez alebo s dostatkom ľudí starajúcich sa o seniorov a pacientov…), musíme túto investíciu realizovať a nie od prorodinných opatrení ustupovať. Nie, nemám na mysli len dávky – to je príliš sploštený a na zvyšovanie počtu narodených detí málo funkčný nástroj, ktorý je síce ľúbivý pre politikov, ale ako vidíme na nízkej pôrodnosti bohatých krajín, problém sa nevyrieši len bohatstvom rodín – najpodstatnejšia je zmena zmýšľania a priorít v živote – nebyť zameraný na seba a svoj pôžitok, ale prijať dar detí, pre ktorý sa oplatí obetovať, lebo prinášajú nesmiernu radosť a naplnenie života.
Zadefinujme si, o čo nám ide
Ešte pred konkrétnosťami rokovaní o akčnom pláne jedna dôležitá poznámka – už na druhé zasadnutie rady 28. februára 2023 som predložil úvodnú verziu definície rodinnej politiky, ktorú by si rada prijala sama pre seba, aby sme vôbec mali zadefinované kam kráčame. Nemal som zatiaľ za cieľ, aby rada túto definíciu predložila vláde ako vládnu definíciu, ale asi tam budem musieť smerovať.
Nechal som sa na rokovaní presvedčiť, aby sa tento bod presunul na neskôr. Pani tajomníčka Mesárošová následne emailom dala túto definíciu na pripomienkovanie členom Rady, čo niektorí využili na zaslanie množstva pripomienok (bolo z nich cítiť najmä ideologicky iný náhľad na manželstvo ako základ rodiny a na rodinu – viď 34 strán pripomienok, komentárov a mojich reakcií na ne). Som rád, že sa definícia následne vylepšila, aj rozšírila, spolu s odôvodnením som materiál v druhej verzii vypracoval na 1 stranu + 10 strán odôvodnení s číslami (viď návrh definície). Následne som opakovane pani tajomníčku žiadal o predloženie definície na hlasovanie členom Rady spôsobom per rollam (vyjadrenie sa cez email), čo sa dodnes neudialo, a ďalšie rokovanie rady sa neuskutočnilo. Začiatkom septembra som bol pozvaný na rokovanie v tejto veci s p. riaditeľkou Vlasákovou, z ktorého som pochopil jej nesúhlas s takto zameranou definíciou a snahu ‚rozšíriť ju‘ a zahŕňať do nej napr. aj jednorodičovské rodiny, a de facto vliať do rodinnej politiky aj sociálnu politiku. To je niečo, čo po nedávnom oddelení rodinnej a sociálnej oblasti na ministerstve nemôžeme opätovne dopustiť, nakoľko to rodinám zásadne škodí a bude prispievať k zmätku v tom, aby si štát vedel zadefinovať, kam vlastne chce kráčať. Roky trvalo, kým sa vôbec niekto začal zamýšľať nad oddelením rodinnej politiky od sociálnej… Treba svoje ideologické zameranie nechať za dverami odbornej debaty, aj napr. vo veci manželstva, ktoré síce v ostatných desaťročiach je chápané akoby len z romantického pohľadu, no ten nás nevyhnutne dovedie k „lezeniu ľuďom do spální“- a to rozhodne treba odmietnuť, Potrebujeme sa vrátiť od emocionálnych a vzťahových hľadísk k podstate a k tomu, prečo štát vôbec uznáva a zákonne ukotvuje práve manželstvo a nie nejaké ďalšie vzťahy (napr. babička-vnučka): podľa zákona o rodine (zákon 36/2005), čl. I, čl. 1: „Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“.
Späť k rodinnej a sociálnej politike – musíme tieto dve politiky odlišovať, pretože sociálna politika „hasí“ problémy, ktoré vznikli (aj v dôsledku neexistencie rodinnej politiky a preventívnych opatrení), rodinná politika je investíciou do budúcnosti, do toho, aby vznikali a fungovali zdravé harmonické stabilné rodiny, ktoré prinášajú nových členov spoločnosti (a teda daňových poplatníkov), čo je najdôležitejší záujem štátu (viac-menej storočia fungoval automaticky, avšak súčasné spochybňovanie najzákladnejších hodnôt spoločnosti, ich erózia ideológiami a zameriavanie ľudí na konzum a uspokojovanie len vlastných potrieb spôsobujú zmätok, neskoré alebo vôbec nerealizované vstupovanie ľudí do manželstva, neprijímanie detí, resp. ich malý počet v rodinách a to v neskoršom veku atď.). Ako štát nemôžeme vysielať signály, že rovnako máme za cieľ stabilné rodiny s otcom, matkou a deťmi ako aj rôzne iné, napr. také, v ktorých opustil otec či matka rodinu či kde namiesto oboch pohlaví a vzorov je zastúpený len jeden (podľa publikácie Rodinné správanie populácie SR podľa sčítania 2021 žije v domácnosti 764 mužských párov a 353 párov ženských. Máme 1 436 078 domácností, ktoré sa v publikácii považujú za rodinné domácnosti, z nich 944 264 založených manželstvom. Kvôli 0.078% zo všetkých resp. 0.118% „párových“ domácností chce niekto rozbúrať zákon o rodine – ďakujem kolegovi z Rady Petrovi Beňovi z Aliancie za rodinu za tento výťah údajov). Ako som na rokovaní povedal p. Vlasákovej, naše zameranie sa na smerovanie k ideálu neznamená, že nám budú ľahostajné napr. rodiny s ovdovelými rodičmi a ich potreby, len ich riešiť treba v rámci sociálnej politiky, nie rodinnej. Je zjavné, že s niektorými ľuďmi sa v týchto základných veciach nezhodneme.
Harmonické stabilné rodiny založené manželstvom prinášajú najlepšie výsledky nielen ich členom, ale aj štátu a spoločnosti – štatisticky najmenej zaťažujú sociálny systém. Toto nie je ideologický či kresťansko-katolícky pohľad na svet, to sú fakty podložené štatistikami.
Na odtŕhanie najmenších detí od matiek máme 48 000 000 eur, na prorodinnú politiku nevieme. Možno aj nič
Je všeobecne známe, že najmenšie deti do troch rokov sú bytostne naviazané na vzťahovú osobu, v drvivej väčšine na mamu, pri ktorej neprítomnosti, napriek vysokej kvalite starostlivosti cudzou osobou, majú zvýšenú hladinu stresového hormónu kortizolu a vyššiu chorobnosť; oddelenie detí od rodičov v ranom detskom veku môže spôsobiť stratu vzťahovej a životnej istoty. Pre zdravý vývin dieťaťa je veľmi dôležitá pevná vzťahová väzba práve do troch rokov, sa tvoria základy duševného zdravia človeka. V tomto citlivom období dlhšie oddelenie dieťaťa od rodičov pre neho znamená mimoriadnu psychickú záťaž. Počas prvých 36 mesiacov života je dieťa kvôli svojej psychickej a fyzickej zraniteľnosti obzvlášť odkázané na chrániace a stabilné prostredie, ktoré spočíva aj v starostlivosti o dieťa jemu blízkymi osobami. Ak dieťa v tomto veku zažíva istotu, že blízka osoba mu je stabilne k dispozícii, následne v staršom veku, v porovnaní s deťmi, ktoré boli zverené do inštitucionálnej starostlivosti, sa dokáže dlhšie koncentrovať, je schopné samostatnejšie riešiť konflikty so svojimi rovesníkmi, má vyššiu schopnosť empatie, vie lepšie komunikovať svoje vlastné pocity a v dospelosti dokáže budovať kvalitnejšie vzťahy a priateľstvá. Bezpečná vzťahová väzba je pre malé dieťa životne dôležitá (ďakujem za informácie Renáte Ocilkovej).
Pri absencii matky-vzťahovej osoby sa deti cítia neisto, pretože ju považujú za svoju súčasť a keď chýba, nastupuje stres a plač. Vzťahová väzba má nenahraditeľnú dôležitosť, jej narúšanie má zásadne negatívne dôsledky. To však nebráni rôznym EU inštitúciám, že nás roky tlačia do zvyšovania zamestnanosti matiek aj najmenších detí. Keď to nešlo roky „po zlom“ – negatívnymi hodnoteniami v rôznych správach, je tu nový prístup – na rokovaniach pracovných skupín zaznelo, že na budovanie jaslí cez „plán obnovy“ naplánovali predchádzajúce vlády 38 000 000 eur, na personál do nich má ísť ďalších 10 000 000 eur. Na prorodinné politiky do akčného plánu možno nebude ani milión, nevieme. Na tom dokonale vidieť veľké paradoxy a opäť raz dôležitosť toho, kto sedel na úradníckych a vládnych stoličkách, keď sa pripravoval „plán obnovy“. Žiaľ, boli tam vpustení progresívci a tak to aj vyzerá.
Niekoľko našich prorodinných priorít
Viackrát sme počas rokovaní prišli do bodu, kedy sme konštatovali, že o tom či onom už existujúcom opatrení nie je verejnosť dobre informovaná, čo treba zlepšiť. Sami úradníci ministerstiev teda priznávajú, že im zásadne kríva komunikácia. Zároveň tu opäť raz možno pripomenúť dôležitosť médií, väčšine ktorých, žiaľ, ide v prvom rade o zisk z reklamy, za čím takmer za každú cenu naháňajú sledovanosť. Jedna staršia skúsenosť hovorí, že keď bola ministerkou p. Tomanová, na stretnutí s médiami boli tieto požiadané, aby informovali verejnosť o opatreniach, ktoré majú ľudia k dispozícii. Z médií zaznelo, že to nie je škandalózne, a tak o tom informovať verejnosť nebudú. Kto chce kam… A tak vznikajú tzv. alternatívne médiá.
Pri prorodinnej politike nie sú ani tak dôležité štátne dávky, najdôležitejšia je osvetová činnosť motivujúca ľudí k sobášnosti, znižovaniu veku vstupu do manželstva, zvyšovaniu počtu detí, znižovaniu veku prvého pôrodu… Mám pocit, že sme nejaké malé semienko v téme osvety na ministerstve zasiali, no uvidíme, či v rámci akčného plánu dôjde aj k jeho klíčeniu. Roky hovorím, že minutím 1 milióna eur ročne na zvýšenie rodinných prídavkov (čiže na každé dieťa pridáme pár centov mesačne) akurát tak politici nahnevajú ľudí, pričom milión investovaný do osvety a zmeny nazerania na rodinu, manželstvo a deti bude mať dlhodobo dôležitý vplyv.
Za kľúčové tiež považujem povzbudzovanie rodín, aby prijali tretie dieťa, ktoré našej demografii tak veľmi chýba. Pritom rozdiely medzi 2 a 3 deťmi v rodine (praktické i výchovné a ďalšie) nie sú také zásadne veľké.
Aj pre spätnú väzbu z môjho okolia som sa snažil zdôrazňovať a prosil som zástupcu sekcie práce, aby zvýšili dostupnosť skrátených pracovných úväzkov, zvlášť pre matky po rodičovskej starostlivosti (napr. refundovaním časti odvodov takýchto zamestnankýň, pretože kým sa to zamestnávateľom neoplatí ekonomicky, nebudú podporovať skrátené úväzky). Odpovedal, že všetko je právne nastavené dobre, pretože o skrátený úväzok môže zamestnanec požiadať. Problémom ale je, že o tom nie je dostatočná informovanosť a druhá vec je, že zamestnávateľ túto žiadosť môže ľahko odmietnuť. Prosil som, ak už nič iné, aby nejako pomohli skráteným úväzkom. Žiaľ, nieto odvahy či ochoty počúvať na toto zásadne dôležité volanie.
Mládež, zdravotníctvo, školstvo i nemenovaný „minister“
Na viacerých pracovných skupinách som zdôrazňoval potrebu budovania matersko-rodinno-komunitných centier v mestách a obciach. Je to dôležité nielen ako prevencia negatívnych javov u mládeže – budú sa mať kde stretávať, socializovať (zvlášť dôležité po COVIDe) a tráviť zmysluplne voľný čas – viď inšpiratívny Island, kde mladí zásadne menej pijú, fajčia a drogujú https://eduworld.sk/cd/nl/3465/preco-mladi-na-islande-nepiju-alkohol-nefajcia-a-nedroguju-island-to-vie-no-svet-ho-nepocuva, ale aj ako pomoc pre matky na materskej a rodičovskej starostlivosti, i pre rodičov, ktorí budú vedieť, že ich deti trávia čas po škole v bezpečnom prostredí. Takéto centrá by mohli vznikať napr. v školách, ktorých mnohé priestory sú v poobedných hodinách nevyužité, či v iných priestoroch miest a obcí alebo na farách. Začať môžeme jednou miestnosťou a nemusí to byť vôbec drahé…
Apeloval som tiež na zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, na boj proti látkovým aj nelátkovým závislostiam (pornografia, online svet, „sociálne“ siete), boj s neplnodnosťou skutočnou diagnostikou a liečbou a nie drahým obchádzaním pomocou umelého oplodnenia atď. Na ministerstvo školstva som adresoval apel na zachovanie a skvalitnenie Výchovy k manželstvu a rodičovstvu (VMR), spomínané centrá, osvetovú činnosť a zvyšovanie športovej, kultúrnej a náboženskej aktivity detí a mladých a času tráveného s rodičmi ako prevenciu látkových a nelátkových závislostí a zdravotných a psychických problémov, ochranu detí, mládeže aj dospelých pred pornografickým obsahom a online hazardom a ochranu detí a mládeže pred nevhodným mediálnym obsahom a kultiváciu spoločnosti.
Jedna kuriozita na záver – v jednom momente ma zarazilo vyjadrenie nemenovaného pána z ministerstva v štýle: ‚S tým my ako ministerstvo nebudeme súhlasiť’. Pomyslel som si, či sa on medzičasom stal ministrom a ja som si to len nevšimol alebo sa skokovo zvýšila dôležitosť jeho pozície… Alebo sa tým potvrdila dôležitosť obsadenia konkrétnych stoličiek konkrétnymi osobami s konkrétnym nastavením, ktorí následne riadia štát…
Zoznam opatrení navrhnutých Asociáciou za život a rodinu do prorodinného akčného plánu si môžete prečítať tu.
