Občiansky senát Najvyššieho kasačného súdu (NSC) v Bulharsku vo svojom nedávnom rozhodnutí – potvrdenom 28 najvyššími sudcami (nesúhlasné stanovisko malo 21 sudcov) ukončil možnosť transsexuálom možnosť zmeniť svoje pohlavie v dokladoch.
Výrok prijatého výkladového rozhodnutia znie: „Objektívne hmotné právo platné na území Bulharskej republiky nestanovuje možnosť súdu povoliť v konaní podľa kapitoly III oddielu VIII zákona o matrikách zmenu údajov o pohlaví, mene a jednotnom občianskom čísle v evidencii žiadateľa, ktorý o sebe tvrdí, že je transrodový“.
Ako to bolo pred rozhodnutím
Rozhodnutie, ktoré padlo s rozdielom 7 hlasov sudcov ukončuje prax mnohých súdov, ktorá umožňovala transsexuálnym ľuďom legálne zmeniť pohlavie. Ako hovoril aj zákon, do roku 2019 ani samotný Najvyšší súd neváhal, či je to napriek absencii právneho rámca prípustné, ale skôr sa sudcovia dohadovali, aké sú predpoklady na to, aby to bolo povolené – či operácia pre „zmenu pohlavia“, či stačí, že sa začala hormonálna liečba.
Sudcovia povoľovali „zmenu pohlavia“, pričom sa najprv opierali o zákon o matrikách, ktorý síce hovorí, že pohlavie nemožno administratívne zmeniť (§ 76 ods. 5), ale ustanovuje, že zmenu údajov o osobnom stave vykonáva súdny, resp. správny poriadok (§ 73), t. j. súd ho môže nariadiť. Ďalším dôvodom na umožnenie zákonnej „zmeny pohlavia“ bol zákon o bulharských dokladoch totožnosti, ktorý hovorí: „V prípade zmeny mena, občianskeho čísla (rodné číslo/rodné číslo cudzinca), pohlavia, štátneho občianstva resp. v prípade výrazných a trvalých zmien vzhľadu je osoba povinná do 30 dní podať žiadosť o vydanie nových bulharských osobných dokladov“.
Sudcovia pri svojich rozhodnutiach vychádzali najmä z Európskeho dohovoru o ľudských právach a z praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Súd v Štrasburgu poukázal na problém, že v Bulharsku neexistuje legislatíva, ktorá by upravovala postup pri zákonnej „zmene pohlavia“, pričom uznal, že je to možné súdnou cestou, ale musí to byť upravené aj administratívne. Nedávno ESĽP odsúdil Bulharsko za to, že odmietlo legálne zmeniť pohlavie bez uvedenia dostatočných a opodstatnených dôvodov a bez hľadania rovnováhy medzi verejným záujmom a právom na súkromný život transsexuálnej osoby.
Najskôr bolo rozhodnutie Ústavného súdu
Interpretačné rozhodnutie prichádza viac ako dva roky po tom, čo Ústavný súd (ÚS) vyhlásil, že pojem „rod“ podľa ústavy treba chápať len v jeho biologickom zmysle. Na rozhodnutie ÚS sa odvolávalo Civilné kolégium Najvyššieho kasačného súdu kvôli výkladovému prípadu pre transrodových ľudí.
Pripomeňme, že vo svojom rozhodnutí uviedol, že „nevydáva záväzné predpisy jednotlivým orgánom ohľadne riešenia právnej situácie transrodových osôb a konkrétne zákonodarnému orgánu ohľadne vytvorenia určitého právneho rámca uznávajúceho ich právo na rodové sebaurčenie a súdu – o riadnom spôsobe rozhodovania o žiadostiach určených osôb o rešpektovanie niektorých právnych následkov vyplývajúcich z tohto sebaurčenia“. T.j. na prvý pohľad by jeho výklad nemal byť vnímaný ako predurčujúci výsledok interpretačného prípadu. Zároveň však najvyšší súd v tom istom rozhodnutí zdôraznil, že všetky štátne orgány sú povinné prihliadať na jeho výklad, že pojem „rod“ (gender), ako určenie osobného a rodinného stavu občanov, má len biologický obsah a pripomenul, že akékoľvek nerešpektovanie jeho rozhodnutí je porušením bulharskej ústavy. Výslovným vyhlásením, že existuje možnosť zmeny občianskeho stavu na základe rodového sebaurčenia len pre intersexuálov (ľudí, ktorí sa narodili s nedefinovanými alebo zmiešanými pohlavnými znakmi) a pre transrodových ľudí, poukázal na to, že loptička je u zákonodarcu.
Názor väčšiny 28 sudcov Najvyššieho súdu
Občianske kolégium Najvyššieho súdu sa vo svojom výkladovom rozhodnutí riadilo rozhodnutím Najvyššieho súdu a uviedlo, že ho zaväzuje akceptovať, že biologické vysvetlenie pojmu rod je jediné v základnom zákone. „Ústava a celá bulharská legislatíva sú postavené na chápaní binárnej existencie ľudského druhu, rod sa určuje pri narodení a stráca sa pri smrti a pojem „rod“ má zmysluplné uplatnenie a určuje ústavný štatút osôb vo vzťahu k spoločenským vzťahom a konkrétne k inštitútom manželstva, rodiny a materstva,“ upozorňuje Najvyšší súd.
Rozoberá prax Súdneho dvora EÚ a prichádza k záveru, že právnu úpravu osobného stavu a manželstva EU súd ponecháva na autonómiu členských štátov.
Najvyšší súd venuje osobitnú pozornosť praxi súdu v Štrasburgu a uvádza, že dôvodom odsúdenia štátov je chýbajúca národná legislatíva zabezpečujúca možnosť zmeny ich postavenia a právne uznanie „zmeny pohlavia“ na základe legislatívne stanovených podmienok a postupov. Zároveň však zdôrazňuje, že ESĽP poznamenal, že každý štát by mal mať možnosť rozhodnúť, či „prijme alebo neprijme zákon o právnom uznaní nového pohlavia transrodových osôb po operácii“.
Pokiaľ ide o transsexuálov v Bulharsku, Najvyšší súd poukazuje na to, že existujú dva problémy – rôznorodá prax súdov a nedostatok dôvodov na odmietnutie legálnej „zmeny pohlavia“. A uvádza, že po aktuálnom výkladovom rozhodnutí bude prax jednotná. A pre nedostatok dôvodov, ktoré súdy oprávňujú zdôvodniť, prečo verejný záujem na nepovolení legálnej „zmeny pohlavia“ prevažuje nad osobným záujmom transsexuála, sa odvolávajú na rozhodnutie Ústavného súdu.
Väčšina v Občianskom senáte následne vysvetlila, že zákonná „zmena pohlavia“ človeka ovplyvňuje aj ostatných – jeho deti a manželku/manžela. A povedie to k ústavne neprípustnej situácii, keď dôjde k manželstvu medzi osobami rovnakého pohlavia alebo k situácii, kedy deti by mali rodičov rovnakého pohlavia. „Zmena by sa dotkla zahraničnej právnej sféry, a to bez toho, aby boli dôsledky výslovne upravené v súčasnom zákone,“ zdôrazňuje väčšina v Občianskom kolégiu.
A dodáva: „Takúto zmenu treba považovať za prípustnú len s podrobnou právnou úpravou, ktorá v súčasnosti chýba. Ak by súd pripustil takúto zmenu bez podrobnej právnej úpravy, staval by právne postavenie manžela navrhovateľa a ich detí do stavu neistoty. Zmena by sa dotkla nielen zahraničnej právnej sféry, ale do neistoty by uviedla aj samotného navrhovateľa, a to pokiaľ ide o podmienky, za ktorých by bolo jeho žiadosti vyhovené, ako aj s ohľadom na jeho ďalšie postavenie vo vzťahoch s osobami, ktoré sú s ním spojené manželským zväzkom a pokrvne“.
Ústavný súd a teraz aj Kasačný súd uvádzajú, že to, či si transsexuáli môžu legálne zmeniť pohlavie, nezávisí od nich, ale od zákonodarcu.
„Právomoc regulovať podmienky a dôsledky skutočnosti, že sa jednotlivec identifikoval k inému ako biologickému pohlaviu, neprislúcha súdu. Prístup k riešeniu tejto otázky si vyžaduje vedecké posúdenie vo viacerých oblastiach (biológia, medicína, psychológia, sociológia, etika, právo). Len zákonodarca je kompetentný posúdiť, do akej miery vyhovie ním prijatým úkonom s tým či oným vedeckým názorom na určitú vec a s hodnotovým nastavením spoločnosti“, uzatvára väčšina v kolégiu.
