Pripomienky o. z. Asociácia za život a rodinu k Národnému strategickému rámcu na podporu rodiny a demografického vývoja do roku 2030
Tomáš Kováčik, 6. december 2022
Vzhľadom na zlú demografickú situáciu, nízku pôrodnosť a urgentnú potrebu ich riešenia navrhujeme úpravu názvu materiálu s tým, aby zdôrazňoval potrebu demografického rastu, ktorý spomína aj Programové vyhlásenie vlády pre roky 2021 -2024 v názve Národná stratégia na podporu rodiny a demografického rastu v SR. Rovnako žiadame o úpravu názvu Akčného plánu na podporu rodiny a demografického vývoja v SR 2022 -2030 na Akčný plán na podporu rodiny a demografického rastu v SR 2022 -2030.
Zásadná pripomienka: V Doložke vplyvov žiadame do bodu 3. Ciele a výsledný stav doplniť ako zásadný problém demografickú krízu, ktorej prvotným pôvodcom je dlhodobá nedostatočná pôrodnosť v SR pod hranicou záchovnosti 2.1 dieťaťa na ženu vo fertilnom veku. Jej dôsledkom budú veľké problémy v oblasti sociálnej, zdravotnej, školstve, hospodárstve atď.
Zásadná pripomienka: V predkladacej správe žiadame spomenúť potrebu zvyšovania pôrodnosti.
Do úvodu dokumentu žiadame vrátiť časť hovoriacu o autonómii rodiny a o funkciách rodiny dôležitých pre štát, vrátane reproduktívnej funkcie. Taktiež za zásadné považujeme zmienku o nutnosti autonómie rodiny a nezasahovania štátu do nej, aby sme sa nevracali späť k mysleniu z obdobia komunistickej totality: „Rodiny zároveň vykonávajú a plnia mnohé funkcie užitočné a potrebné nielen pre svojich členov, ale aj pre celú spoločnosť a aj štátnu moc, polis. Je to funkcia v prvom rade reproduktívna, teda zachovanie a pokračovanie spoločnosti. Potom je to funkcia vzdelávacia a vychovávateľská voči deťom a mladým členom spoločnosti. Ďalej funkcia ekonomická (v rámci možností je dobré, aby rodiny stáli na vlastných nohách a boli sebestačné), sociálna, vyživovacia a ošetrovacia. A v neposlednom rade i funkcia duchovná, kultúrna a morálna; rodiny svojim novým členom sprostredkovávajú širšiu kultúru a hodnoty svojej spoločnosti, čím zachovávajú civilizáciu a jej pokračovanie. Vskutku, bez rodín by spoločnosť bola veľmi obmedzená, ochudobnená a nevyspelá.
Spoločnosť a štát, ich existencia, závisia od mnohého z toho, čo rodiny svojim členom zaisťujú a poskytujú. Preto štát má rodiny podporovať a chrániť, ale zároveň – a to je veľmi dôležité – rešpektovať ich vnútornú autonómiu a rodičovské právomoci. Štát má do rodiny a rodín zasahovať čo najmenej. Pomáhať rodinám má, ale riadiť ich, či im odoberať ich prirodzené právomoci, nikdy nesmie. Správna štátna politika voči rodine má zohľadniť a vyvážiť potrebu podporovať a pomáhať rodinám, ale i nemenšiu potrebu rešpektovať ich vnútornú autonómiu.”
Zásadná pripomienka: Do úvodu žiadame doplniť potrebu zameriavať sa na politiky zvyšujúce pôrodnosť: „Všetky opatrenia verejných politík majú byť zamerané na ochranu funkčnej rodiny, na podporu manželskej, rodinnej a rodičovskej kultúry, podporu plnenia funkcií rodín, na prevenciu – predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, na budovanie vzťahov medzi členmi rodiny, na podporu uzatvárania manželstva a podporu rodičovstva a na zvyšovanie pôrodnosti.“
Žiadame vrátiť do dokumentu zmienku z Programového vyhlásenia vlády: „Aj preto vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení priznáva rodine rolu hlavnej nositeľky základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt a vníma podporu rodiny ako prioritný nástroj na riešenie problematiky nepriaznivého demografického vývoja.“
Zásadná pripomienka: Žiadame, aby vo vízii bolo spomenuté aj manželstvo:“ … aby naša krajina bola priateľská a podporujúca rodinu, manželstvo a deti.“
Žiadame, aby do cieľov boli doplnené (hrubo zvýraznené):
– Rodina má požívať zvláštnu zákonnú ochranu a má byť spoločensky vysoko oceňovaná, pričom je nutné posilňovať autonómiu rodiny a rodinnú, rodičovskú a manželskú kultúru.
– Vhodné socioekonomické podmienky majú podporovať dobré fungovanie rodín, prijímanie a výchovu detí.
– Rodinnými hodnotami sú trvalý stabilný vzťah, v SR definovaný a podporovaný v podobe manželstva, láska a úcta, vzájomná starostlivosť medzi manželmi a jej členmi naprieč generáciami.
Zásadná pripomienka: Žiadame doplnenie definície rodinnej politiky: Rodinná politika je investíciou do budúcnosti a sústredí sa na všestrannú podporu a ochranu rodiny, jej stability a súdržnosti, vznik trvalých a harmonických manželstiev ako základu rodín a na prijímanie a výchovu detí v nich.
Zásadná pripomienka: Žiadame uvedenie vymedzenia rodinnej politiky od sociálnej: Rodinná politika sa od sociálnej politiky líši svojím zameraním na vzťahovo zdravú a funkčnú stabilnú rodinu, manželstvo a rodičovstvo, zatiaľčo cieľom sociálnej politiky je sociálna pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Rodinná politika sociálnym problémom predchádza.
Navrhujeme používať správne pojem plodnosť a pôrodnosť. Plodnosť je podľa Slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV „majúci schopnosť (hojne) rodiť potomstvo, mláďatá,“. Pôrodnosť je „počet pôrodov za isté obdobie“. V dokumente sa používa nesprávne slovo plodnosť.
Žiadame uvádzanie zdrojov štatistických informácií priamo pri ich zmienke.
V dokumente žiadame čo najväčšiu presnosť – nepoužívať „takmer polovica“ keď ide o 40%. K tomu, aby to bola polovica, chýba ešte 25% z tých 40%. Nepoužívajme negativistickejšie štatistické pojmy ako je realita.
V kapitole 3. navrhujeme ponechať a nevypúšťať zmienku o sociologicky, sociálne aj ekonomicky negatívnom jave: Zvyšuje sa podiel detí narodených nevydatým matkám.
Žiadame v kapitole 3 ponechať dôležitú poznámku „Rizikami pre ženy sú trvalá bezdetnosť, či jednodetnosť.“
Žiadame preformulovať vetu v kapitole 3: „Takmer polovica prvorodených detí sa rodí mimo manželstva, čo poukazuje na klesajúci význam manželských zväzkov pre reprodukciu a najmä jej začiatok. “ nakoľko neodzrkadľuje realitu a dvojznačným spôsobom popisuje dva fenomény. Navrhujeme ponechať len prvú časť vety: „Takmer polovica prvorodených detí sa rodí mimo manželstva.“
V kap. 4.1 žiadame doplniť „kľúčové priority rodinnej politiky“ o časť nasledujúcu a zvýraznenú tučným písmom: <doplnenie>„Podpora rodiny v jej funkciách, vrátane pronatálnej,<doplnenie> ochrana rodiny pred negatívnymi vplyvmi, posilňovanie rodinných hodnôt, statusu a zdravého fungovania rodiny, predchádzanie destabilizácie rodiny <doplnenie>a zvrátenie negatívneho demografického vývoja<doplnenie> by mali byť kľúčovou prioritou rodinnej politiky.“
V kap. 4.1 Prevencia žiadame do časti „Akútna potreba opatrení primárnej prevencie už na základných školách“ doplniť, že primárnym priestorom pre získavanie vzťahových a sociálnych zručností je rodina.
V kapitole 4.1 žiadame k Strategickému smerovaniu doplniť potrebu zlepšovania informovanosti občanov o prorodinných a pronatálnych nástrojoch ponúkaných štátom, samosprávou, ziskovým i neziskovým sektorom.
Pri zmieňovaní poradní pre rodiny žiadame uvádzať ich úplné poslanie – rodinné poradne pre jednotlivca, pár a rodinu
Do kap. 4.2 v časti Rozpad rodiny žiadame uviesť informáciu o tom, že pôvodným zámerom tzv. Striedavej starostlivosti bolo striedanie sa rodičov v stabilnom prostredí dieťaťa a nie naopak, ako je to častou realitou dnes (dieťa strieda domácnosti matky a otca) a má to negatívny dopad na dieťa.
Zásadná pripomienka: Žiadame v Strategickom smerovaní a v opatreniach kapitoly 4.2 Ochrana detí a mládeže doplniť opatrenia smerujúce k znižovaniu rozvodovosti, k účinnej regulácii mediálneho prostredia, k pomoci rodinám s deťmi zasiahnutých látkovými či nelátkovými závislosťami či inými patológiami ako aj opatrenia zabezpečujúce najlepší záujem dieťaťa (sanácia pôvodnej rodiny -> zapojenie širšej rodiny -> až následne vyňatie dieťaťa) v prípadoch so zvažovaním vyňatia dieťaťa z rodiny.
V kap. 4.3 Zdravie a zdravotná starostlivosť v kontexte rodín žiadame nesústrediť sa iba na zdravotnú starostlivosť o dieťa, ale neopomínať aj nevyhnutnosť zlepšenia zdravotnej starostlivosti pre dospelých a seniorov. Kapitola ako aj celý dokument sa nevenuje len deťom.
Zásadná pripomienka: V kap. 4.3 žiadame nevypúšťať pôvodne obsiahnutú časť: „Takáto rodina nespĺňa podmienku Všeobecnej deklarácie ľudských práv Spojených národov, podľa ktorej dieťa má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, a že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti a v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti, kedy má dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia.
Štatistiky poukazujú na dôležitosť úlohy otca pri výchove dieťaťa. „Deti z domovov bez otcov tvoria: 63 % samovrážd mládeže, 71 % tehotných maloletých dievčat, 90 % všetkých detí na úteku bez domova a 85 % všetkých mladých ľudí sediacich vo väzení.“ )“ Ide o závažné fakty nielen z pohľadu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ale aj o zásadnom význame otca v rodine.
Žiadame doplniť podrobné informácie o stave zdravia v oblasti závislostí (látkových i nelátkových, vrátane pornografie) a ich vplyvov na fyzické aj psychické zdravie detí i dospelých. Žiadame tiež doplniť informácie o dostupnosti športovísk a ďalších možností zmyluplného trávenia voľného času detí a mládeže.
V kapitole 4.4 žiadame vypustiť utopickú vetu „Rodičovská starostlivosť o deti a politika zamestnanosti by totiž nemala byť v kolízii.“ Netreba si zatvárať oči pred realitou toho, že je nutné si vybrať, či je pre štát dôležitejší (krátkodobý) ekonomický záujem (t.j. zamestnaná matka malého dieťaťa) alebo najlepší záujem dieťaťa, ktorým je osobná starostlivosť matkou.
Taktiež žiadame doplniť dovetok – tučným písmom „…rozhodnutie a hlavne najlepší záujem dieťaťa, <doplnenie>ktorý je osobná starostlivosť o dieťa matkou dieťaťa.<doplnenie>“
V celom dokumente žiadame premenovať pojmy materská a rodičovská dovolenka na starostlivosť, nakoľko výraz dovolenka zásadne odporuje obetavému a náročnému charakteru a dôležitosti neplatenej práce, ktorú matky na rodičovskej a materskej realizujú. Pre ocenenie prínosov matiek je potrebné premenovať pojem dovolenka na starostlivosť, resp. v dokumente tohto typu žiadať na takéto legislatívne premenovanie. Slová majú moc. Aj pre presadzovanie pro-kariérneho správania sa na úkor rodinného života má SR nízku pôrodnosť.
V kap. 4.4 žiadame rozčleniť deti na dve kategórie – do 3 rokov a od 3 do 6 rokov. Najlepším záujmom dieťaťa do 3 rokov je vzhľadom na vzťahovú väzbu a psychologický vývoj osobná starostlivosť matkou.
Navrhujeme používať legislatívne správny pojem materská škola, nie škôlka.
V kap. 4.4 v časti Neprimerane vysoká výška nákladov na predškolskú starostlivosť žiadame vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa (do 3 rokov osobná starostlivosť matky) používať správny pojem predprimárna starostlivosť a nie starostlivosť v ranom veku, kam môžu patriť aj jasle. Jasle nie sú rodinnou, ale protirodinnou politikou.
V kap. 4.4 žiadame ponechať pôvodný text „Nevýhodou „materskej dovolenky pre otca“ vrátane príslušnej dávky, je tzv. jej neprenositeľnosť na druhého rodiča dieťaťa. V praxi sa stáva, že z objektívnych služobných, ekonomických alebo zdravotných dôvodov dieťaťa, otec nemôže prerušiť pracovný proces, alebo sa matka nemôže na 6 mesiacov vrátiť do práce, a potom znova na rodičovskú dovolenku, čím otcovi nárok na „materskú dovolenku“ aj príslušnú dávku zanikne. Návrhom na zlepšenie súčasného stavu by bolo legislatívne zakotviť prenosnosť „materskej dovolenky pre otca“ v trvaní 28 týždňov na matku dieťaťa práve z dôvodu ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovania autonómie rodiny a slobody rozhodovania rodičov o tom, kto a ako dlho sa bude osobne starať o dieťa.“ Cieľom je zvýšenie autonómie rodín v rozhodovaní o tom, kto sa stará o dieťa v ranom veku ako aj ukončenie diskriminácie rodín, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu vyčerpať materskú dávku otcov v porovnaní s tými, ktoré ju vyčerpať môžu.
V kap. 4.4
– v Strategickom smerovaní navrhujeme doformulovať alebo vypustiť vágne vyjadrenie „Zvýšiť ochranu osamelých rodičov.“
– v Rámcových opatreniach žiadame
– – konkretizovať spôsob zatraktívnenia flexibilných foriem zamestnania znížením ich daňovo-odvodového zaťaženia
– – doplniť k finančne podporovaným možnostiam starostlivosti o dieťa od 3 do 6 rokov aj osobnú starostlivosť príbuznými dieťaťa (napr. starými rodičmi)
– – doplniť Zavedenie programov na podporu mimoškolských aktivít detí, vrátane krúžkov a základných umeleckých škôl
– – doplniť Zavedenie pravidelného monitorovania ochrany tehotných matiek v práci
– – doplniť Zavedenie prenositeľnosti materskej dovolenky otcov, vrátane dávok, na matku
V kap. 4.5
– žiadame ponechať informáciu o vysokej miere rizika chudoby rodín s 3 a viac deťmi
– v Strategickom smerovaní navrhujeme doplniť:
– – Znižovanie tlaku na zamestnávanie matiek najmenších detí do troch rokov veku dieťaťa
– – Zvyšovanie príjmov zodpovedných 3 a viacdetných rodín
– – Znižovanie rizika prepadu do chudoby pre zodpovedné rodiny s 3 a viac deťmi
– – Motivovanie cezhraničných aj vnútroštátnych slovenských migrantov vrátiť sa do regiónov
– – Uznanie a ocenenie domácej práce najmä matiek mladých rodín
– – upresniť čo sa myslí vyjadrením „Zvyšovať mieru zapojenia na trh práce a mieru, zamestnanosti a duálneho vzdelávania .“ – ak ide o zvyšovanie zamestnanosti matiek najmenších detí, vznášame zásadnú námietku, nakoľko cieľom stratégie nie je zamestnávanie a ekonomika, ale rodinná politika a zvyšovanie pôrodnosti
– – upraviť vyjadrenie „Motivovať pracovnú silu, ktorá emigrovala, na návrat zo zahraničia a k práci na Slovensku, vo svojom pôvodnom regióne.“ – nie je cieľom tejto stratégie imigrácia pracovníkov zo zahraničia, ale návrat občanov SR zo zahraničia
– v Rámcových opatreniach žiadame doplniť:
– – Zvyšovanie dostupnosti dobre platenej práce (najmä v regiónoch) a približovanie sa k európskemu priemeru
– – Oceňovanie osobnej starostlivosti a obety matiek detí do troch rokov veku
– – Podpora zodpovedných rodín s 3 a viac deťmi znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia, aj do záporných daní
– – Zmapovanie dôvodov migrácie občanov SR do zahraničia aj v rámci SR, návrh opatrení na zvrátenie týchto trendov a ich realizáciu
– – Zadefinovanie neplatenej práce, napr. tzv. „domácej“ ako dôležitej funkcie zväčša matiek rodín a priznanie adekvátnej odmeny pre osoby, ktoré sa osobne starajú o potreby rodín
– – Zvýšenie rodičovského príspevku pri osobnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v súlade s najlepším záujmom dieťaťa
V kapitole 4.6 žiadame:
– doplniť do prvej vety manželstvá ako základy rodín, ktorých zakladanie taktiež ovplyvňuje ekonomická situácia
– ponechať porovnanie podpory rodín v SR s okolitými krajinami
– ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: vypustiť politiku, ktorá je protirodinná a ide priamo proti najlepšiemu záujmu dieťaťa (ktorým je osobná starostlivosť o najmenšie dieťa do troch rokov veku matkou dieťaťa). Žiadame vypustiť časť vety, v ktorej sa spomína rozširovanie kapacít zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku: „ Z tohto hľadiska plánované rozšírenie kapacít predškolských zariadení a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa za účasti spolufinancovania z európskych fondov, najmä z Plánu obnovy a odolnosti, by sa malo bezodkladne realizovať. “
– doplniť vetu „V tomto kontexte je potrebné preskúmať a venovať aj legislatívnu pozornosť a finančnú podporu matkám, ktoré sa rozhodnú naplno sa venovať rodine a starostlivosti o ňu a nevrátiť sa do pracovného prostredia, alebo sa doň vrátiť iba čiastočne. Z pohľadu dôležitosti činnosti má ich starostlivosť veľmi veľký význam na kvalitný rozvoj detí a rodinnú pohodu.“
– Vypustenie nepravdivej domnienky, ktorej akceptácia vlastne neguje snahy celého Strategického rámca, a ktorej odporuje dokonca aj obsah zátvorky uvedenej za ňou: „Zvyšovanie úhrnnej plodnosti je nad sily verejných politík, pretože je ovplyvňovaná množstvom faktorov mimo reálny vplyv verejnej politiky (spoločenské normy, ekonomická úroveň krajiny, rodová rovnosť a podobne).“
– Pojem rodová rovnosť žiadame nahradiť pojmom rovnosť mužov a žien
– v názve časti „Priame finančné dávky ako významný nástroj prorodinnej politiky“ žiadame vypustiť slovo významný, nakoľko ani bohaté krajiny nedosahujú dostatočnú pôrodnosť
– vrátiť do dokumentu pôvodný text „Nevýhodou poberania dávky materské otcom dieťaťa je podmienka, že ani jeden z rodičov si nemôže uplatňovať nárok na rodičovský príspevok súbežne s nárokom na dávku materské, aj keď na iné dieťa, dokonca v prípade, ak matka poberá rodičovský príspevok na iné dieťa, musí požiadať o jeho pozastavenie. Ďalšou nevýhodou „materskej dovolenky pre otca“ vrátane príslušnej dávky je tzv. jej neprenosnosť na matku dieťaťa. V praxi sa stáva, že z objektívnych služobných, ekonomických alebo zdravotných dôvodov dieťaťa, otec nemôže prerušiť pracovný proces, alebo sa matka nemôže na 6 mesiacov vrátiť do práce, a potom znova na rodičovskú dovolenku, čím otcovi nárok na dovolenku aj príslušnú dávku zanikne. Návrhom na zlepšenie súčasného stavu by bolo povoliť pre rodičov súbeh poberania materského pre otca a rodičovského príspevku (pre matku napr. na staršie dieťa), ďalej legislatívne zakotviť prenosnosť „materskej dovolenky pre otca“ v trvaní 28 týždňov na matku dieťaťa práve z dôvodu ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovania autonómie rodiny a slobody rozhodovania rodičov o tom, kto a ako dlho sa bude osobne starať o dieťa.“
– vypustiť vety „Podľa publikovaných názorov odborníkov však zvyšovanie dávok, či príspevkov a predlžovanie doby ich poberania nemá vplyv na zvýšenie motivácie žien mať (ďalšie) dieťa a stávajú sa prekážkou pre kariéru žien kvôli strate pracovných zručností a skúseností. Zároveň štátne dávky, ktoré udržiavajú kvalifikovaného rodiča mimo trhu práce dlhšiu dobu, spôsobujú v budúcnosti výraznejšie skoky v jeho spotrebe v dôsledku trvalého zníženia príjmu.“ – nie je uvedený zdroj informácie. Opakovane zdôrazňujeme, že tento dokument má za cieľ rodinnú politiku a zvrátenie negatívnych demografických trendov, nie ekonomické ciele a zamestnanosť; aj v socialistickom režime politiky motivovali mamičky najmenších detí, proti ich najlepšiemu záujmu, aby ich odkladali do jaslí. Naviac o niekoľko strán vyššie citujete odborníka, ktorý hovorí o kľúčovo dôležitých prvých troch rokoch života dieťaťa. Nevytvárajme na matky tlak íst do zamestnania, keďže najdôležitejší je záujem dieťaťa v ranom veku. Ak sa dobre rozvinie jeho potenciál, bude na konci dňa úspešnejším a lepší daňovým poplatníkom.
– v časti Daňové nástroje žiadame vypustiť nepodložené tvrdenie „. Daňové úľavy sú adresované najmä rodičom s vyšším príjmom“
– žiadame vypustiť tvrdenie: „Predmetné daňové nástroje podľa výskumov nemajú veľký vplyv na rozhodnutia rodičov v prospech myšlienky mať ďalšie dieťa. Niektoré štáty však ukazujú, že ak sú daňové nástroje vhodne použité, napr. cielené na motiváciu žien na skorší návrat do zamestnania (Maďarsko, Spojené kráľovstvo) a tým aj zlepšenie ekonomickej situácie rodiny, nepriamo tak pozitívne vplývajú na ochotu mladých rodičov mať nové potomstvo.“ nakoľko nie je uvedený zdroj tohto pro-ekonomického a protirodinného tvrdenia
– do Strategického smerovania žiadame doplniť zvýraznený dovetok : „Zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu rodín a detí <doplnenie>najmä dostupnou dobre platenou prácou, vrátane rodín, kde jeden z rodičov sa stará o domácnosť<doplnenie>“. Dôvodom je snaha o čo najväčšiu samostatnosť rodín a nie ich závislosť na štáte. Cieľom nie je rodiny robiť závislými na sociálnych dávkach, ale aby boli samostatné vďaka dôstojne platenej práci.
– do Strategického smerovania doplniť:
– Zrušenie diskriminácie 4- a viacdetných rodín nastavením príspevku pri narodení dieťaťa (napr. jeho pretransformovaním na zápornú daňovú úľavu)
– Zrušenie diskriminácie rodín, v ktorých sa ďalšie dieťa narodilo počas rodičovskej dovolenky a bol im zrušený rodičovský príspevok na predchádzajúce dieťa,
– do Rámcových opatrení doplniť:
– úprava daňového bonusu zvedením jeho minimálnej výšky na každé dieťa s cieľom pomoci chudobným rodinám
– Zadefinovanie domácej gazdinej ako dôležitej funkcie zväčša matiek rodín a priznanie adekvátnej odmeny pre osoby, ktoré sa takto osobne starajú o potreby rodín
– navrátenie do Rámcových opatrení:
– – „Zmena legislatívy v zmysle doplnenia subjektov zdanenia o „rodinu“ a o „rodinu s deťmi“, ktorá bude zdanená pri dani z príjmu tzv. rodinným koeficientom, čím ju čiastočne zvýhodní oproti bezdetným párom (najlepšiu prax v tejto oblasti predstavuje Francúzsko)“
– nahradenie bodu „“
– – Otvorenie diskusie ohľadom flexibility rodičovského príspevku““ – ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
– – Doplatenie nevyčerpaného rodičovského príspevku rodinám, v ktorých sa ďalšie dieťa narodilo počas rodičovskej dovolenky a z dôvodu čerpania materského im bol zrušený rodičovský príspevok na predchádzajúce dieťa. “
V kapitole 4.7 Bývanie žiadame:
– nespájať otázku bývania len s bytmi, ale aj s domami.
– odstrániť zdvojovanie „obyvateľov a obyvateľky “
– do Strategického smerovania žiadame doplniť „Znižovať podiel výdavkov spojených s bývaním na celkových výdavkoch rodín“
V kapitole 4.8 Návratová migrácia žiadame:
– vypustiť nepodložené tvrdenie „Migrácia sa vníma ako jeden z nástrojov vyrovnávania ekonomických rozdielov.“ – práve naopak, migrácia z chudobnejších častí EU do bohatších tie chudobné časti oberá o pracovnú silu a ešte viac znižuje nádej na rozvoj.
– nepoužívať Denník N ako zdroj
– nenaznačovať emigráciu ako pozitívny fenomén
– konkretizovať dôvody neúspechu schém, ktoré sa realizovali v oblasti návratu vedcov na Slovensko
– v Strategickom smerovaní doplniť vyššie mzdy v SR ako faktor, ktorý zníži odchody ľudí do zahraničia; ponechať vetu z pôvodného návrhu dokumentu „Z pohľadu rodinnej politiky je dlhodobým cieľom vytvorenie prostredia priateľského rodinám, prostredníctvom všetkých rodinných politík.“
– do Rámcových opatrení doplniť:
– – Zvyšovanie mzdového ohodnotenia pracovníkov vo všetkých odvetviach a regiónoch
– – Skvalitňovanie podmienok VŠ štúdia zvyšovaním jeho financovania
– – Kampane zamerané na podporu návratov, zdôrazňujúce rodinu, vzťahy a korene
– V Rámcových opatreniach sa nesústrediť len na EU, ale celkovo na návraty šikovných občanov SR zo sveta.
